Ing. Gabriel Huraj

Áno, naozaj sa to nedá nazvať výstižnejšie ako deštrukcia. Popíšem situáciu, ktorá tomu prebiehala z osobných skúseností a stretnutí. Idú mi tu totiž reči ľudí, ktorí nemajú ani šajnu o pozadí rozpadu a atomizácií národných strán na nervy. Šéfovia strán sú nedotknuteľní, nekritizovateľní a poniektorí diskutéri trpia dogmatizmom a absolútnou nekritickosťou voči svojím politickým hviezdam.
Situácia sa má asi takto. Kedysi som bol v strane Národ a spravodlivosť, reku, možno sa niečo zmení, ak konečne vedenie bude počúvať ľudí a diskutovať o národných otázkach. Bol som vtedy dokonca krajský predseda Prešovského kraja. Jeden z mojich trúfalých návrhov sa však stretol s absolútnym nepochopením. Chcel som, aby sa naspäť spojili strany NaS a SNS, dokonca vtedy ešte aj ĽSNS. Nespojili sa a nedostal sa do parlamentu žiadny z nich.
Zase pre liberálov jeden môj odkaz, áno, váhal som aj nad SaS kedysi a Skokom. Na začiatku malo SaS veľmi dobrý program a zastávali sa aj živnostníkov. Skok pre zmenu doskákal hneď po voľbách. Naštvalo ma doslova klamstvo v priamom prenose, keď sa vyjadrovali k migrantom a situácii na Sicílii a Reggiu di Calabria, vtedy sme tam boli na dovolenke a mal som možnosť zažiť migrantov na vlastnej koži, podobne a tu už mi šlo naozaj o život, zachránili ma len moje plavecké schopnosti, keď si migranti požičali vodný bicykel a robili nájazdy na turistov a plavcov a veľmi sa pritom bavili. Hneď na to boli vykázaní z pláže. To sa stalo v Grécku v Kalogrii.
Teraz znovu k tej národnej samovražde. Istá nádej tu skrsla už pri prvých prezentáciách Harabina s Mečiarom. Tu som už pomaly tušil, že Harabin bude kandidovať na prezidenta. To sa prakticky potvrdilo na Národnej konferencii, ktorá bola zorganizovaná v Bratislave. Tam bol ako kandidát na prezidenta zvolený Harabin. Už vtedy som tam vystúpil a povedal, že je nutné založiť národnú stranu a spájať jednotlivé národné zoskupenia. To sa v podstate vypomstilo a v prezidentských voľbách to dopadlo tak, ako to dopadlo. Názor som na to napísal už skôr. Nebola to chyba ani Harabina a ani Kotlebu, bol tu trójsky kôň v podobe Smeru a človeka, ktorý nikdy nechcel byť prezidentom a to Šefčoviča. Tomu je dobre tam, kde je a bol som asi jediným, ktorý odhadol jeho kandidatúru ešte pred samotným zverejnením Smeru.
Už na národnej konferencii som sa rozprával s Harabinom a presviedčal som ho o tom, aby popri kandidatúre začala vznikať aj strana. Nepodarilo sa mi to. Konalo sa aj stretnutie na Jankovom vŕšku, kde som opäť apeloval na spojenie národných síl a prekonanie žabomyších vojen. Znovu som narazil na obrovské egá. Pri diskusii som dal za pravdu aj Mečiarovi (dotýkalo sa to financovania strany a jej organizácie), aj keď sa veľmi ťažko dá zabudnúť na veci, ktoré sa diali za jeho vlády. Mečiar, ak chcel byť ešte prínosom, mal ostať v pozadí. Založil, vlastne prebral stranu a zmenil ju na Slovenskú ligu, ktorá kandiduje bez neho a už sa stala len fikciou. Ak by bola prebehla komunikácia na riadnej úrovni a s pravidlami nevzniklo by tu XY národných strán, ktoré sa navzájom predbiehajú, kto je väčší národovec.
Hra o tróny bola spustená. Znovu svitla nádej, že Vlasť pod Harabinom združí osobnosti a menšie strany pod svoje krídla. To sa nestalo a fakticky Vlasť premeškala obrovskú príležitosť. Harabin nevyužil svoju šancu hneď po prezidentských voľbách, teraz už je neskoro. Osobne som si predstavoval, že vzniknú dve, maximálne tri strany, ktoré by mali šancu na parlament. Dostať na jednu kandidátku Harabina, Šimkovičovú, Sulejmana, Janca staršieho či iných, by bolo určite prínosom. Nemôžem povedať, že som nedostal ponuku od strany Vlasť či iných. Mojou podmienkou však bolo, aby sa ľudia a strany pospájali do jedného bloku, tak ako to urobila ĽSNS. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že držím slovo a česť je pre mňa prioritou. Ak niekomu niečo sľúbim, dodržím slovo. Podobne ako to bolo s podporou Jaroslava Pašku v eurovoľbách. Je mi jedno, že kandidoval za SNS, hlas odo mňa dostal. Zúčastnil som sa aj na zopár podujatiach a národných stretnutiach, kde som mohol iba konštatovať, že národné dinosaury si nechcú priznať, že sú pred vyhynutím a to trápnučké búchanie sa do pŕs, že oni zakladali republiku, je až smiešne.
Podobne mi nesedí obhajoba Tisa či nebodaj Stalina. Tiso mal šancu pridať sa k SNP a pomôcť mu. Neurobil tak. Mohlo byť podstatne menej obetí otvorením Karpát a mohli sme byť skôr oslobodení a nemuselo byť ani toľko obetí holokaustu. Mali sme ich chrániť aspoň ako sa dalo. To však už je história. Vinu za rozpútanie druhej svetovej by mali niesť Francúzi, Nemci, Taliani a Briti. Tam začala vojna v Európe. Šimečka by si mal ozrejmiť skutočnosti. Vojna začala, keď nás predali a zlikvidovali a nemalý podiel na tom mali aj Maďari a Poliaci, ktorí sa pekne krásne bratali s nacistami pri trhaní Československa. Oni majú na rukách krv Čechov, Slovákov, Moravanov, aj Židov či Rómov. No pozerám sa na súčasnosť a na to, čo ľudia robia teraz. Pozerám na to, že tu nie je už problém rasový, ale skôr náboženský a vrátili sme sa o niekoľko storočí späť. Odskočím si ku knihe Zvláštna smrť Európy, ktorej autor je Douglas Murray. Tá by mala byť povinným čítaním na školách. Podobne nás valcuje sloboda ega neoliberalizmu. Ak niečo robím, vždy sa opýtam seba samého, či tým nemôžem niekomu ublížiť, alebo niekomu nepoškodím. Peniaze nie sú prioritou, tak ako si tu mnohí predstavujú. Prioritou má byť určitá etika, etiketa, česť a tak otrepané, no čím ďalej viac aktuálne frázy ako mier a bezpečnosť.
Národné sily potrebujú dostať po papuli, aby sa zobudili a ej, veru dostanú. ĽSNS sa možno tiež zmenila, pozrel som si videá, ako vyvádzali ešte pred nedávnom, teraz presne podobné vyprodukovali neoliberálni fanúšikovia. Čo sa zmenilo? Jasné, že budem kritizovať ĽSNS ako každého, kto sa postaví proti demokracii a poriadku.
Som zástancom slobody slova a hlavne absolútnej slobody názoru. Nie je nič horšie, ako keď sa dostávame do orwellovského roku 1984. Žiaľ, politická korektnosť nás dostala do právnej nekorektnosti. Slobodu názoru potláča korektnosť menšiny.
Pre jedných pravidlá platia pre druhých – neoliberálov nie. Iste, nemám problém chodiť ani na diskusie s Michalom Havranom či inými, ale vždy som bol slušný a argumentoval som.
Čuduj sa svete, mám kamarátov Turkov, Estóncov, Litovčanov, Rusov, Ukrajincov, Nemcov, Britov, Nórov, Čechov, Rómov, Židov…. Dokonca liberálov, komunistov, tvrdých pravičiarov, rusofilov, rusofóbov, bohviekoľko homo neviem akých -fóbov či -álov … a nehnevám sa nich za ich názor. Beriem ich, ak sú slušní, takých akí sú. Čierni, bieli, farební, len nech sú slušní a nezasahujú do mojich osobných slobôd, tak ako ja nezasahujem do ich.
Pravdou je, že som vyvíjal enormnú snahu, aby sa národné strany pospájali. Dal som kľúč, návod, postup. Na moje počudovanie bolo najotvorenejšie práve ĽSNS, ktoré ani nemuselo byť, pretože malo parlamentnú istotu. No a ostatní menší hráči sa len medzi sebou dohadovali na podstatných záležitostiach. Vlasť sa na týchto rokovaniach ani nezúčastnila podobne ako Slovenská liga. Naozaj jedinými stranami, ktoré prejavili záujem o spoluprácu boli ĽSNS a SHO. Slovenské hnutie obrody do poslednej chvíle rokovalo a malo otvorenú kandidátku. Komunisti nakoniec ani nevyzbierali dostatočnú hotovosť na zaplatenie kaucie. A áno, kandidujem za SHO. Necítim to ako prepadnutý hlas, len rozpočítaný. Žiaden hlas neprepadne, ak svedomie ostáva čisté. Zatiaľ som nikdy neporušil svoje slovo. Možno sa to raz stane, za nikoho ruku do ohňa nedám. Politika je vec špinavá a pravda sa veľmi v nej nenosí. Určite zo svetových politikov sú mi sympatickí Putin, Salvini, Le Penová atď. Už to nie je pravica a ľavica, ale Európa národov bojuje proti globálnej Európe. Rád chodím do Talianska na talianske špeciality, do Čiech na pardubický perník, do Poľska na krovky, vo Francúzsku si rád dám croissanty, na Cypre aféliu atď. No a u nás placky, halušky, klobásky. To je rôznorodosť, ktorú mám rád a nie zmixovanú Európu. Potom sa už len vytvorí šedivý priemer a nebude čo obdivovať, to ja nechcem.
Každá z národných strán má osobnosti, len škoda, že sa nevedeli dohodnúť. No vidím svetlo na konci tunela a budem sa riadiť jediným.
Stojím za pravdou bez ohľadu na to, kto ju hovorí, stojím za spravodlivosťou bez ohľadu na to, v čí prospech, alebo proti komu je.
Raz možno vznikne hnutie podľa mojich predstáv. Zatiaľ pracujem tak, ako sa dá.
No a nakoniec k tomu čistému a jedinému denníku, ktorý píše „pravdu“. V DenníkuN je jeden prispievateľ, s ktorým sme sa dostali na FB do ostrej výmeny názorov, pretože všetkým čitateľom Zem a Veku odporúčal magnetickú rezonanciu mozgu. Nuž, jeho pohŕdanie iným názorom nemalo konca kraja. A keby len pohŕdanie čitateľmi Zem a veku, ale aj obvodnými lekármi. Samozrejme som ho chytil za slovo a, že keď je taký frajer, tak nech vybaví tu rezonanciu hoci aj na diaľku. Tak ma diagnostikoval. Samozrejme potom sa toho chytilo zopár ďalších ľudí, veď vcelku je to drahá záležitosť a čaká sa na to mesiace. No na moje prekvapenie prišiel list aj s papierom na rezonanciu. Nevyužil som to a nechcem využiť takúto špinavosť a dupľovane od niekoho, kto sa tu hrá na čestného a je lekár! Pre mňa je totálny odpad ako lekárskej etiky, tak aj morálnej.