Ing. Gabriel Huraj

To, čo predviedol Hríb vo svojej reality šou, sa nedalo ináč nazvať. Samo M. sa doslova za-samo-vraždil bez akýchkoľvek škrupúľ. Dlho som nepočul takéto nejednoznačné odpovede až drísty.
Všetkým nám bude fajn ak sa „presťahujeme“ do Bratislavy. Porovnávať Bratislavu a New-York je totálne stupídne. 20 miliónové mesto spájať s doslova provinčným mestečkom, aj keď hlavným mestom štátu, ale v NY by celé Slovensko predstavovalo len jednu štvrť.
To však nebolo podstatné. Podstatné v tejto relácii vlastne nebolo nič. Totálne zabitý čas. Otázkou ostalo čo vlastne autori blogov či stránok vlastne predstavujú. Stratenú generáciu 30+?
Mal som kedysi spolužiaka, ktorý sa nevedel veľmi ústne vyjadrovať, ale napísal doslova romány na skúškach, ktoré však boli síce pekné, ale v konečnom dôsledku základné a jasne definované myšlienky neboli z elaborátu nikomu jasné a ani skúšajúcemu. Tak zväčša dostal „dobré“ za snahu a množstvo napísaného textu, ale iné nič viac.
Niečo podobné som si pozrel v TV, jedna katastrofa. Hríb mi pripadal ako nejaký chlapček, ktorý sa pýta na jasné veci tak zložito, že si na nich odpovie sám, aj to dvojznačne. No a diskutujúci? To som asi žasol, že takéto fenomény internetu a blogov vlastne zo seba nevypotili žiadnu normálnu myšlienku a menili názor, ako sa posúvala nočná hodina.
Jednoznačne patria do parlamentu a novej politickej generácie. Ficovi, Dzurindovi či iným politickým garnitúram prakticky sekundovali. Veľa písať, či povedať bla bla bla. No nič podstatné a zmeniť svoj názor behom pár minút niekoľkokrát.
Právo používať spojenie „podľa môjho názoru“ by sa im malo zakázať a milému Karolovi asi napísať rozsiahly román na tému „Bez vlastného názoru a nikdy inak“.
Zneste ma hoci aj pod zem, ale Pod lampou u mňa definitívne skončila aj s blogermi, ktorí tam vystupovali. Otázkou je, či sú naozaj blogermi a nie nastrčenými figúrkami.