Ing. Gabriel Huraj

Po hokejistoch je to druhá slovenská zlatá, aj keď taká nebola. Každý úspech Slováka v športe, podnikaní, vede atď. vo svete sa ráta. Nie je nás až tak veľa a predsa sa sem tam ukážeme. Len sa obávam, že tieto úspechy budú pre športovcov kontraproduktívne.

Prečo? Cyklistické chodníky nemáme a predsa máme vynikajúcich cyklistov – teda novú nastupujúcu generáciu. Hokejistom stačí k dosiahnutiu úspechov aj horúce srdce a kolektívny duch, strelci radšej trénujú v zahraničí. Lyžiari zväčša za svoje. O karatistoch, kulturistoch, či iných silových či kontaktných športoch ani nehovorím. Všetko ide akosi aj bez značnej štátnej podpory.

Len neviem, kto robí lepšie meno v zahraničí. Či športovci, alebo tých 150 chlievikárov sídliacich pod Bratislavským hradom. Vlastne viem, ale nepoviem, pretože to vieme všetci. Máme výborných vedcov, ale aj IT-čkárov. Vo svete uznávaní, doma zabudnutí. Vždy sa im potrasie rukou a nasľubujú kraviny až vtedy, keď už ich svet vychvaľuje do neba.

Umelci – zabudnutá odnož povolania. Hlavne sochári, maliari, grafici atď.. Reprezentujú Slovensko a sú viac národovcami ako hociktorá politická strana darmožráčov „múdrejších od Šalamúnovho ho..na“. Citátik bol z ľudu, ale pasuje. Prečo si nevážime to, čo máme a v čom môžeme byť dobrí?

Cyklistické chodníky prakticky neexistujú. Oproti Nemecku, Rakúsku či Holandsku sme naozaj ešte v praveku. Cyklisti u nás sú takí adrenalínoví samovrahovia. Ak stretnete dva kamióny na ceste proti sebe, možno stratíte aj hlavu a to doslovne. Vodákom pre istotu necháme platiť za tréningy na diele, ktoré malo slúžiť k ich výcviku. A je to naozaj tak. Taký minister si povie, „veď záplav tu máme dosť tak nech si trénujú na divokej vode. Tak dumám prečo odo mňa niečo žiadajú, keď vyhrávajú aj bez pomoci?“.

Načo vlastne dotovať šport či vedu? Slováci sú takí šikovní, že vedecký objav či umiestnenie v TDF spravia aj na kolene síce tvrdo odmakanom, ale kolene. To, že naši hokejisti vyhrali pre nás strieborné zlato len svojim kolektívnym duchom a chcením, ani nevravím. Porazili veľké štáty, ale na mašinériu peňazí a podmienok iných krajín už nestačia. Nie je to však ich chyba. Spravili čo mohli a aj keď by zarábali milióny €, tak vždy spravodlivejšie ako tých našich 150 „Nehanebných bastardov“.
Pre mňa sú títo športovci, vedci … – národovcami, propagátormi, reklamou pre Slovensko. Radšej jeden Sagan či Chára ako bezradný bratislavský parlament, ktorý sa tvári, že na všetkom šetrí, len na sebe nie.