Ing. Gabriel Huraj

Ale je to nutnosť. Príčinou štrajkov nielen učiteľov sú absolútne nedotiahnuté základné princípy fungovania trhovej ekonomiky. Sú to veci verejné a teda by mali byť aj pod kontrolou verejnosti. Na Slovensku, ale inde vo svete sa to však vôbec nedeje.
Oligarchovia a mocní tohto sveta zabudli na trh a jeho funkciu. Horšie je, že na to zabudli aj obyčajní ľudia. Stačia im vianočné príspevky. O dôchodku sa tu nedá rozprávať. Sociálna politika môže ísť ruka v ruke aj s trhovou ekonomikou. Tá by však musela fungovať. Môžem v pohode tvrdiť, že to čo sa úplne nepodarilo za RVHP. Pre tých neskôr narodených to bola obdoba EHS a nástupníctvo prevzala EÚ. Kedysi sa rozprávalo, čo tá skratka znamená: Radujme sa, veseľme sa máme hovno, podeľme sa.
Teraz máme EÚ, v ktorej z prílišnej demokracie a sociálnosti predstaviteľov v Bruseli im začala mierne povedané kvapkať na karbid. Nenažranosť a centralizácia je horšia ako bola za socializmu. Máme síce všetkého prebytok a určite sme sa nemali lepšie ako kedysi. Naozaj sme sa nemali?
Boli časy, keď stačila ústna zmluva. Dokonca sú aj teraz ešte štáty, v ktorých to stačí. Existovala úcta k straším. Učitelia boli najdôležitejšie osoby v dedinách či mestách zároveň s farárom či starostom. Vzdelanie a vedomosti niečo znamenali.
Tu je problém. Nevyrovnali sme sa pádom socializmu a prílišnou ľudomilnosťou voči všetkým, aj tým ktorí systém zneužívajú. O titul stačí na niektorých školách iba požiadať a zaplatiť všimné.
Ak by učitelia štrajkovali aj za reformu, bolo by už o niečom inom. Čo ak by začali štrajkovať aj za to, aby sa súkromné školstvo oddelilo od štátneho a verejného? Za toto ma iste skritizujete. Ako súkromník si však nemyslím, aby súkromné školy mali dostávať dotácie zo štátneho rozpočtu. Jednoducho by mali byť výkladnou skriňou kvality vzdelania a ponúknuť za peniaze nadštandardné služby a vzdelanie. Je to podnikanie ako ktorákoľvek iná forma.
Aspoň tento systém si prenesme z USA. Je iná doba. Verejné školstvo by malo viac peňazí na svoje skvalitnenie a rozvoj.
Študenti sú kapitola sama o sebe. Absolútna neochota vzdelávať sa a iba doslova hlivieť a čakať, kedy dostanem nejaký papier o ukončení školy do ruky. Pracujem aj s mladými ľuďmi a 90 % z nich nevie čo so sebou. Tupé a doslova vymleté mozgy ma utvrdili v tom, že to nie je len ich chyba, ale aj chyba spoločnosti, rodičov a médií. Ak sa ich spýtate, čo chcú po vysokej, alebo strednej školy robiť, zväčša je odpoveď: ešte neviem, alebo nejakého manažéra, či agenta s teplu vodou.
Teraz je na každú lajdáckosť nejaká diagnóza. Jeden je hyperaktívny – podľa mňa iba rozmaznané decko, ktorému rodičia dovolili všetko. Druhý má zase problémy s chápaním – len lenivosť. No a tých s diagnózou lenivosti je viac ako 95%. No ale pre peniaze ospravedlníme všetko. Decká sú sprosté za to, že jednoducho začali zneužívať systém a rodičom to absolútne vyhovuje. Veď za „všetko“ môže škola. Škola je to posledné, čo za niečo môže. V prvom rade je to študent či žiak a hlavne jeho rodičia. Za to však, že sú deti lenivé si môžu samé a spoločnosť ich v tom len podporuje. Nesmiete zvýšiť hlas. Akékoľvek tresty sú neprípustné, veď sme moderná škola. Naozaj je to tak?
Učiteľovi sa naozaj smie vynadať, alebo dokonca ho aj fyzicky napadnúť? Skúste to urobiť svojmu šéfovi v podniku. Koľko tam vydržíte?
Do poľnohospodárstva či výroby sa voľajako nehrnú. Fyzická práca už pre dnešnú mládež asi nie je. Málo práce, žiadna zodpovednosť a veľa peňazí. Stručné heslo dnešnej doby. Ale odkiaľ si majú brať vzor? Politici kradnú oficiálnymi cestami jedna radosť. Prostredníctvom pokrivených zákonom sa im nikdy nič nestane. Vzdelanie sa nenosí. Česť výnimkám.
Pamätám sa, že kedysi za dôb memorovania na školách a prísnych učiteľov bolo možno 10 % trojkárov či štvorkárov, 80 % priemerných dvojkárov a 10 % jednotkárov. Teraz sa to zmenilo. Je 80 % preliezajúcich, 15% dvojkárov a 5 % jednotkárov. Vedomosti sú však niečo iné. Dnešná dvojka trojka sa rovná niekdajšej štvorke. A máme to. Nielen ekonomika a mena devalvuje. Vzdelanie devalvuje spolu s ekonomikou a spoločnosťou. Kde sa strácajú pravidlá a forma poriadku nastáva chaos.
Štrajkovať by sa naozaj malo. Malo by sa konečne začať štrajkovať za slušnú spoločnosť. učitelia by nemali štrajkovať len za vyššie platy, čo im určite patria, ale ja celkovú reformu v školstve. Vyrastá nám tupá generácia bez cieľa. Možno by im stačilo ukázať smerovanie. Nielen víkendovým „rozbíjaním“ na žúrkach je človek živý. Tak ako sú potrební vedci, robotníci, policajti či učitelia sú nepotrební zlí politici či umelo vytvorené celebriti .