Ing. Gabriel Huraj

Alebo o tom, k čomu slúži vyššia nezamestnanosť a minimálna mzda.
Byť či nebyť? To je otázka. Je to otázka pre existenčné prežitie zamestnancov nielen v Babišových podnikoch, ale aj v mnohých ďalších na Slovensku a nielen u nás. Brutálne využívanie psychológie prežitia zamestnancov je priam zarážajúca.
Prečo tvrdím, že psychológia? Skoro som zabudol ešte na naše zákony, to je druhý artikel úspešných milionárov bez škrupúľ.
Výrobný pracovník za pásom, alebo na výrobnej linke zarobí niečo viac ako minimálna mzda. Tak akurát, aby prežil a zdĺžil sa na zopár rokov či už formou hypotéky, alebo spotrebného úveru. A tu je pes zakopaný. Dostávate sa do kruhu, ktorý sa len tak ľahko, ani v sociálnej demokracii, či právne kvôli nej nedá prekročiť. Udržuje vás pri živote zadlžených v istotách splátky a nemožnosti sa zapojiť do štrajkov za lepšie pracovné podmienky.
Najlepšie ovládanými masami sú práve výrobní pracovníci. Mal som možnosť sa s nimi porozprávať a skutočne som ich aj ľutoval. Pôžička, deti, rozvod, splátky a výplata, ktorá to všetko nepokryje a tak nastupujú ďalšie pôžičky, ďalšie problémy a potrebné ďalšie sľubované istoty, až sa z vás stane celkom výkonný automat. Prečo automat? Pretože stroju stačí dodať primeranú energiu a funguje, kým sa nepokazí a odnesie do šrotu. Bez protestu bez vzdoru, len sa odpíše s hmotného majetku a papaláši si kúpia nový ľudský stroj a kolobeh začína.
V súčasnosti naozaj dosiahli komunizmus (každému podľa jeho potrieb), len dve skupiny občanov a to lumpenproletariát a milionárska smotánka. Stredná vrstva, ako taká prestala existovať a s istotou blížiacej sa k 100% sa čím ďalej zamotáva do osídiel nepriestrelných korporácií, ktoré chráni štát ako ich osobný pes, ktorý dostáva vaše kostičky.
Pre tieto dôvody a neustále atomizovanie spoločnosti sa demokracia prakticky skončila a nastúpila oligarchia s istotami. Je jedno, či je to pravica, alebo ľavica, v súčasnosti už to nie je podstatné. Nemal by som nič proti milionárom, ktorí sa dostali k svojim peniazom nápadmi, produktmi či myšlienkami. Mám však mnoho výhrad proti takým milionárom, ktorí svojich zamestnancov, doslova vydierajú za 350 € na mesiac v čistom. Nemec, Francúz môže štrajkovať, pretože na to má. Absolutórium si u mňa zaslúžil človiečik myslím z Citroena – Pegot, ktorý tvrdil, že u nás nie je taká tradícia ako vo Francúzsku a budú musieť jednoducho robiť za menej, aj keď produktivita a kvalita je minimálne vyrovnaná, ak nie vyššia. Je to však už iba otázka času, kedy padnú tieto montážne haly a presunú ich na Ukrajinu.
Z čoho by Babiš potom nahromadil taký majetok? Prečo nemôže zaplatiť viac ľuďom na úkor svojich miliónov? Sú to len osobné postrehy a skúsenosti.
Vládnuci Smer, ale nielen on jednoducho bude pokračovať v likvidácii jedinej vrstvy, ktorá môže mať samostatný názor a nedaj bože môžu byť od štátu nezávislí. Živnostníci sú na pokraji vyhynutia a po krokoch a istotách Váhostavu, súdov, bánk … + štátneho aparátu sa už podnikať veľmi nikomu nechce ísť.
Vôbec tu nejde o pravicu či ľavicu. Ide tu o to, že ľudia začínajú vymieňať slobodu za istoty, len aby prežili. Takéto obyvateľstvo sa ovláda jednoducho a Orwellova 1984 prechádza do stupňa reality.