Ing. Gabriel Huraj

1. Turecko jednoducho začalo vydierať EÚ. (Písal som už o tom skôr, ako na to prišiel Brusel).
2. Samotní utečenci, prioritne moslimskí, konajú proti Koránu, sú jednoducho zbabelci. Namiesto odporu a hoci aj pasívneho, utekajú od rodín a nechávajú ženy, deti, rodičov v týchto krajinách. Ak by chceli zmiesť akýkoľvek režim, boli by toho schopní hoci aj holými rukami pri takom počte cca 4 milióny utečencov.
3. Výčitky voči Slovákom sú absolútne neopodstatnené.
Prečo?
V 19. storočí násilná maďarizácia – neušli sme, ale ostali v roku 1848 aj bojovali naši predkovia.
V prvej svetovej zomierali naši predkovia za monarchiu, ale nakoniec vybojovali ČSR a konečne samostatnosť. Obete Slovákov cca 70.000 !!!
Cez hospodársku krízu síce mnoho ľudí odišlo do USA či Latinskej Ameriky, ale tvrdo pracovať a nikto nič nežiadal iba prácu. Tu vidím paralelu s ekonomickou migráciou, len s tým rozdielom, že našinec mohol v USA aj skapať – ak nepracoval, nič nedostal.
Po zrade v Mníchove, kde nás zradil celý demokratický svet v mene mieru a vydal nás Hitlerovi, sme znovu neutekali a ak áno, tak utekali naozaj ľudia, ktorí mali skončiť v plynových komorách. Znovu svet ani len neveril dvom slovenským židom, ktorým sa podaril útek z koncentračného tábora.
Počet obetí z Československa 365.000 !!! Temer toľko obetí ako USA či Veľká Británia.
Mocnosti nás znovu rozdelili a určili nám smer socializmu. Politické popravy a čistky, znárodňovanie. Zopár ľudí ušlo, ale väčšina zaťala zuby a budovala svetlé zajtrajšky až do roku 68.
Znovu nás zradili a znovu sme sa museli prispôsobiť a poučiť z krízového obdobia. Znova zopár ľudí ušlo a išli makať a len makať a nie vyžierať. Ostatní ostali a čakali na príležitosť v 89. Dočkali sme a nevedeli sme, čo bude nasledovať. Štrajkovali sme a nevedeli sme, čo nás čaká. Neutekali sme.
Pracovať na Západ sme sa dostali len cez víza a to som ráno stál na Hviezdoslavovom námestí a čakal na otvorenie nemeckej ambasády. Neutekali sme, len sme išli makať a nič viac.
Prežili sme bohapustú krádež prostredníctvom privatizácie a to dokonca dvakrát a neutekali sme, ostali a ďalej makáme na finančné skupiny. Môžeme vôbec niekam utiecť? Možno áno, ale ja nechcem. Chcem sa pokúsiť o zmeny možno v malom, možno iba v mieste pobytu, či len v rodine, ale aspoň sa pokúsim a nebudem utekať.
Okradnutí obyvatelia Slovenska: temer 5,5 milióna.
Slováci bojovali, zomierali, trpeli, čakali, ale ostali. Neostala tu len prázdna zem a Tatry pre Českých turistov.
P.S: Ostanem tu, aj keď nás naši politici predali Bruselu a možno príde čas, že sa na Brusel nebudeme pozerať ako na osobu, ale znovu ako na belgické mesto bez EÚ parlamentu. Budem okradnutý aj o samostatnosť? Už sa stalo?