Ing. Gabriel Huraj

Konečne si decká užijú prázdnin, koľko len budú chcieť. Škola končí a samoštúdium začína. Množstvo detí a mládeže síce verneovku o dvojročných prázdninách nikdy nečítalo, ale možno začne. Možno, že si stiahnu len nejaký obsah z webu.
Teraz však k podstate. Všetko zle! Učitelia hrozia vláde, vláda to má viete kde a ľuďom je to jedno. Je tu súboj o 140 €. Odkiaľ na to vziať? Čo vlastne v čistom znamená tých 140 €?
Malý príklad: cca 35% z tejto sumy zaplatí zamestnávateľ cca 13 % zamestnanec a 20 % zožerie daň z príjmu 140 – 49 – 18,2 = 72,8. Na túto sumu by sa nevzťahovali nezdaniteľný základ a tak by podliehal 20 % dane, čiže 72,8 – 14,56= 58,24 €. Teda sa tu rozprávame o cca 58 €.
Na jednej strane štát vraví, že nemá. Na druhej strane učitelia neponúkli protihodnotu. Teraz k tým 58 €. Odkiaľ na nich štát len zoberie? Na jednej strane vraví, že nemá, aj keď na druhej aj z tých 140 by ihneď vyše polovice naspäť zožral štát a trošku niektorých druhý pilier a súkromné zdravotné poisťovne. Keďže pravdepodobne si učitelia nežijú na vysokej nohe, ďalšou nepriamou daňou by bola DPH.
Zopár príkladov, odkiaľ získať tých 58 € možno je to zlá suma a budete ma kritizovať, ale snažil som sa to zjednodušovať. Teda toto nie je chyba dokonca ani ministerstva školstva a ani učiteľov. Toto je chyba nenažratého štátu a vykorisťovania pracujúcich, živnostníkov a strednej triedy. Je to zámerná likvidácia tejto vrstvy a vytváranie závislosti na štáte. Sloboda sa nenosí. Čo takto zvýšiť nezdaniteľnú čiastku mzdy o tých 140 € na mesiac, na ktorú by sa nevzťahovali ani odvody a ani daň? Čo takto konečne určiť hranice odvodov a začať uvažovať ekonomicky?
Kto najviac míňa v ekonomikách? Práve stredná vrstva. Ani bohatí, ani chudobní.
Tým by nemuseli navyšovať ani rozpočet a dokonca by to mohlo platiť aj pre zdravotné sestry.
Ba veru aj pre ostatných.
Chybou odborov je tak trochu aj zlá orientácia niektorých požiadaviek. Orientované mali byť nielen na vládu, ale hlavne na zriaďovateľov a to mestá, obce a naše slávne VÚC v podobe samostatných krajov, ktoré sa akosi neujali. Koľko že len tam je zamestnancov, poslancov a iného plebsu, ktorý je živený z našich daní? Načo také delenie? Čo by nezvládla z tohto zbytočného medzičlánku miestna samospráva?
No a k učiteľom, školám a ich ponuke. Sú naozaj súčasné školy a budovy naplno využité? Nie je náhodou prezamestnanosť na niektorých školách hlavne nepedagogického personálu?
Prečo nemôžu existovať na štátnych školách učitelia aj so živnosťou, ktorí by vypĺňali, respektíve suplovali výpadky v učiteľských zboroch? Veď v iných krajinách to ide.
Nehnevajte sa na mňa, milí učitelia, ale naozaj je prioritné technické zabezpečenie základných a stredných škôl? Čím viac decká gúglia a spoliehajú sa na web, tým horšie je to s ich vyjadrovaním a hlavne s precvičovaním mozgovej kapacity. Ale to je o inom. Okrem Milénia som nevidel žiadne návrhy a perspektívy k dlhodobému vzdelávaniu na všetkých úrovniach.
Čo takto predložiť normálny spoločensky prijateľný vzdelávací systém, ktorý zatiahne do vzdelávania nielen žiakov a učiteľov, ale aj rodičov?
K Draxlerovi len jedno. Je slabý. Síce, ktorý bol dobrý? Kým nezačne radikálna reforma v školstve a hlavne redukcia neperspektívnych škôl, ktoré jednoducho neprodukujú prioritne normále a logicky uvažujúce mysliace bytosti, ale len tupé mozgy, ktoré navštevujú školu pretože musia, tak sa nič nezmení.
V školstve sme klesli na dno, ale je tam ešte bahno na tom dne a pevné dno ako odrazový mostík nevidím ani z jednej strany. Kým sa nespamätá spoločnosť, nepomôže nič.