Ing. Gabriel Huraj

Pred voľbami o Kotlebovi v médiách ani chýru ani slychu. Čo sa to len stalo? No nič sa nestalo, ľudia hlasovali a voľby prebehli. Nový systém štatistického úradu kolaboval, na stránku sa nedalo dostať a niektoré strany sa zabávali, len neviem či na oslavách, alebo na kare. Vlastne už viem.
Momentálne nadávajú, že za úspech Kotlebu môže Smer. Tak si to rozdeľme na drobné. Úspech SaS je založený na tvrdej protiimigrantskej rétorike, Smer to mal priamo v programe, Kolár a SNS podobne. OĽaNO získala hlavne na hádke so Smerom. Most a Sieť stratili na svojej nemastnej, neslanej politike bez akéhokoľvek Smeru. Smer pre zmenu stratil svojho budúceho koaličného partnera v podobe KDH, kde na regionálnej úrovni táto spolupráca veselo funguje.
No a kto môže naozaj za Kotlebovo víťazstvo? Absolútna neschopnosť tradičných koaličných strán slúžiť ľuďom. To je dôvod, ľudia strácajú trpezlivosť. Sú neustále klamaní v médiách. Rozhodujú tu v pozadí nekompetentní ľudia a vytvárajú dojem, že bez nich sa nikam nepohneme. Podobne ako to bolo so SNS, ktorej predseda Danko aj spolu s podpredsedom Paškom vystupovali jednoznačne s úctou a vážnosťou voči novinárom i občanom. Žiadne oslavy, porezané ruky, mocenské reči. Opakom boli Matovičove schizofrenické špekulácie či tanec a naozaj výbornú taktiku pri zostavovaní kandidátky tak, aby sa dostal ku korytu za získané hlasy, máme vymaľované. V tomto štýle bujará oslava SaS ma veľmi sklamala. OĽaNO živý len spor so Smerom.
Koho si mal potom volič zvoliť? Tri strany sa dostali do parlamentu, ktoré sú staronové. Kolár, SNS a ĽSNS. V prípade SNS išlo o nádej znovuzrodenej strany a ĽSNS je jednoznačne produktom neschopnosti vládnych strán. Prečo Kotleba? Právo je v rozklade. Bezhraničná humanita voči všetkému a všetkým v duchu „nech si každý robí čo chce“ narazila na myslenie ľudí. Rozklad školstva, zdravotníctva, živnostníkov, nezamestnanosť, rómska problematika a neprimeraný nárast vládnej kontroly nad všetkým je priam neúnosný. Nevravím o poriadku a práve, ale o kontrole. Kontrolujú sa médiá, bankové účty, internet, mobily – proste všetko. Ľudia sa udržujú na hranici prežitia, aby nemohli rozmýšľať.
Čo sa však stalo? Politici si znova našli nepriateľa, ktorý môže za ich zlyhanie. Slniečkári a pseudohumanisti majú znova dôvod na to, aby ukázali na nejaké zlo, ktoré sami svojimi rečami vytvorili. Otázkou je, či to je zlo, alebo len nastavené zrkadlo. Problém je len jeden. Ľudia začínajú uvažovať, ak to nejde po dobrom, bude musieť nastúpiť niečo iné.
Či budú nové voľby? Pravdepodobne nie. Kotleba by získal ešte viac a Kiska by ho asi pozvať musel na rokovanie. Hrozilo by aj vypadnutie Siete či Mostu. Možno by vznikla znovu nejaká nová strana, ktorá by si bola zložená z viacerých osobností, ktoré sa už nechcú prizerať lumpenpolitikom, ako rozkrádajú Slovensko. No a tu nastáva ohrozenie pre tradičné politické strany postavené na diktáte vodcu. Nemáme v súčasnosti politické zoskupenia, ktoré by mali vo svojom vnútri okrúhle stoly s možnou existenciou viacerých názorov, nielen toho predsedovho.
Kiska robí chybu, ak nepozýva k sebe naozaj všetkých a to píšem či je mi Kotleba sympatický, alebo nie. Kiska povedal rázne nie ôsmim percentám voličov. Pre 8% voličov už nie je prezidentom. Zopár vecí ma však na týchto voľbách nesmierne potešilo. Na propagáciu strany už nepotrebujú miliónové náklady na tabule, letáky, kapely, guľáše. Začínajú byť populárne idey a revolta. Prieskumné agentúry prídu o zákazky minimálne od Siete či KDH. Politológovia už nie sú politológmi, ale len obyčajnými ľuďmi, ktorí posplietali za posledné obdobie toľko nezmyslov, že už ani nevedia, čo kedy povedali.
Možno sa niečomu naučili aj pseudohumanisti. Čím viac budú nálepkovať ľudí či strany, tým viac ľudí k nim pritiahnu. Majú v moci médiá, ale to sa otáča proti nim. Nielen u nás, ale na celom svete.