Ing. Gabriel Huraj

Dalo by sa to prirovnať aj k operácii Citadella a k bitke o Kursk. Vyčerpaní učitelia sa snažia o protiútok a chcú získať svoje pozície. Obrana je však veľmi hlboká a podpora obyvateľstva sa postupne presúva k súperovi, čím učitelia stratili významnú útočnú podporu. Obrana pozícií súpera je rozčlenená do viacerých etáp a čiastočný úspech zo získaných menších úspechov vyprchal.
Chyba plánov a odhad sily protivníka, ku ktorému sa postupne pridáva aj verejnosť s množstvom „dezertérov“ pripravuje prehru. Kde sa stala chyba a komu to prospelo?
Prvou osudnou chybou bolo nedostatočné pripravenie plánu útoku a podcenenie sily protivníka. Učitelia sa dostávajú do pozícií obrancov a budú vzdorovať tvrdému ataku. Chyba sa stala v plánovaní a pritiahnutí si hlavného prúdu podporovateľov a to verejnosti.
Na mieste učiteľov by som prišiel s celkovou reformou a presnou definíciou potrieb školstva v nadväznosti na potreby spoločnosti. Pozerám na tento problém z pohľadu obyčajného človeka.
Deti drzé, rodičia sa starajú o naplnenie matérie a duchovné hodnoty odchádzajú s demokraciou do zabudnutia. Toto určite neplatí o všetkých, skôr sa presúvame od kvality k priemernosti až podpriemernosti. Lepší študenti sa prispôsobujú horším a nie naopak. Ctižiadosť sa zamerala na jediné a to materializmus peňazí, značiek a vymetanie mozgu akoukoľvek formou drogy, od obyčajnej cigy, chľastu, tvrdé drogy a najtvrdšiu formu – médiá.
Učitelia mlčia, boja sa o prácu. Strach je to, čo sužuje našu spoločnosť. Strach zo straty práce, peňazí a v neposlednom rade strach o rodinu. Čo s pôžičkami? Čo s deťmi?
Poďme však k plánu. Prečo spoločnosť – podnikatelia nepožaduje od škôl posudok o danom žiakovi či študentovi pred nástupom do práce? Nech vedia, akého lajdáka či fluktuanta si majú zobrať do práce!
Prečo nebrať študentov na školy aj na základe ich mimoškolskej činnosti v záujmovej či dobrovoľníckej činnosti? Prečo práve takýchto študentov nezvýhodňovať? Vrátim sa k toľko otrepanej téme vysokých škôl. Načo nám je ich toľko? Nech sa zavedie systém štipendií z pohľadu na chod spoločnosti a potreby existencie štátu a hotovo. Nech si sociálnu prácu či iné zbytočnosti, ktoré by sa v pohode dali zrealizovať formou kurzu, platia. Napríklad ak je potrebných pre Slovensko 100 sociálnych pracovníkov, o čom pochybujem a študuje ich 1000, tak 10 najlepších dostane prospechové štipendium a ostatných 90 bude študovať zadarmo. Ostatných 900 nech si platí štúdium v plnej výške.
Nemá kto obrábať polia, spracovávať drevo, miestne suroviny, jablká hnijú na stromoch, papier sa páli či vyhadzuje na smetiská, pretože nemáme technológie a ak máme, tak nemáme ľudí a ak máme ľudí, tak sa dotácie a stimuly pridelia radšej zahraničným investorom. Sme len montážnymi linkami a to nie je normálne. Kde je výskum a hlavne kam sa podel obyčajný sedliacky rozum?
Učitelia majú strach. Čo ak ich prepustia?
Fázou postupného úpadku prechádza stredné odborné školstvo. Ja sa však pýtam prečo? Pretože spoločnosť dehonestovala fyzickú či ručnú prácu ako niečo zlé či neprijateľné. Iste, máme IT technológie a štvrtú priemyselnú revolúciu, no ale čo s ľuďmi, ktorých nahradia automatické linky? Čo budú robiť všetci programátori či iné IT profesie?
Základ, že budeme všetci IT vzdelaní, len chleba nebude mať kto upiecť.
Učitelia chcú modernizovať školy? Načo? Chcú všetko ukazovať len prostredníctvom interaktívnych tabúľ? Potom vlastne tento stav môžeme zrušiť, teda učiteľov a žiaci sa môžu učiť doma prostredníctvom internetu.
Podľa môjho názoru je priam nutné znovu vrátiť pestovateľské práce, dielenské práce do škôl a hlavne vrátiť v spoločnosti dôstojnú pozíciu remeslám, poľnohospodárstvu a strojárstvu, fyzickej práci ako takej. Načo je nám toľko vysokoškolských titulovaných nepoužiteľných absolventov v praxi?
No a jednou z posledných vecí, pre ktoré učitelia tento boj prehrávajú je aj v ich rukách. Necvičí sa rétorika, neučí filozofia ani etiketa či veľmi light verzia etiky. Sme úpadková spoločnosť? Antika už nám nie je dobrá a kresťanstvo meníme za novodobé modly materializmu? Dejiny už nezaujímajú nikoho, umenie je úpadkové a málokto sa modernému umeniu opováži povedať – sú to čarbanice! Máme slobodu prejavu a aj na duchovnom odpade sa dá zarobiť, tak načo sa učiť?
Učitelia si budú musieť vybrať medzi revolúciou v školstve, ale komplexnou, alebo zvyšovaním platov, ktoré začína spoločnosť vnímať negatívne a to hlavne v chudobných regiónoch.
Už len pre ministra a poradcov. Čo takto úplný zákaz používania mobilov v škole? Ako prvý krok vhodný k mieru v oboch táboroch? Čo takto ochrana učiteľov pred šikanou zo strany žiakov a riaditeľov? Čo takto namontovať kamerový systém vo všetkých školách?
Ešte jeden z nápadov. Konečne už by malo prestať naháňanie žiakov do škôl a ich udržanie za každú cenu. Ak je niekto lajdák a arogantný … nech ho vyhodia a poplatok za žiaka pôjde ďalej škole. No a ak si mladý človek uvedomí, že asi sa mu nejaké vzdelanie zíde, tak nech si ho zaplatí či odpracuje. Nápadov je ešte veľa, ale čo z toho?
Posledná rada, ak sú nejaké požiadavky, musí byť aj nejaká ponuka – tu je pes zakopaný.