Ing. Gabriel Huraj

Začnem malinou zo sveta socializmu, ktorý v podobe komunistického podávania obeda zadarmo všetkým deťom dokonca nepraktizoval ani bývalý režim. Ani tie vlaky za socíka neboli zadara.
Áno, vraciame sa v čase a nielen to, ten čas Slovensko predbieha. Čaká nás jasná budúcnosť a všetko zadarmo. Kto na tento blahobyt bude zarábať? Z cudzieho sa rozdáva ľahko. Aspoň keby tých vysokých škôl nebolo toľko a mali aspoň aký taký zmysel. Chýbajú lekári, ale ekonómov či právnikov máme do aleluja. Chýbajú strojári, it-čkári, výskumní pracovníci v metalurgii, poľnohospodári…
No máme sociálnych pracovníkov pomaly dvoch na jeden prípad. No a všetok tento vzdelanostný blahobyt zadarmo, ako v časoch tvrdého socializmu. Detičky nejako proti tomu neprotestujú, nejako im vyhovuje tento zvláštny systém z čias socializmu. Mimochodom, jediná stará vec, ktorá ostala a nemusela. Kedy sa konečne zavedú štipendiá len pre tých najlepších a v takom množstve ako približne potrebuje trh práce? Kto takúto nepopulárnu, ale potrebnú reformu urobí?
Možno potom by som nemusel vidieť absolútne propagandistický filmový materiál o pomoci USA Slovensku, že za pád železnej opony vraj môže rock“n“roll. V Sabinove okrem otrávenej vody, teda coly, ako perfektnému čistiacemu prostriedku ponúkli aj riadnu dávku demagógie. Nejako zvláštne vynechali rok 1938 a Mníchovskú zradu. Zvláštny výklad mal aj rok 1948 a bezhlavé podanie demisie Benešom a nástup komančov, zapredanie ČSR Stalinovi a ZSSR. Nejako veľmi ani neprotestovali proti okupácii v roku 1968. Smiešne vystúpenie v OSN boli len rečičky a nič viac. Proste nechceli vojnu a zasahovať do východného bloku.
Pri svojej súčasnej rusofílii nejako aj pozabudli vo všeobecnosti na malý fakt, že Zakarpatská Rus patrila kedysi Československu a nikdy nebola súčasťou Ukrajiny. Taká menšia anexia fajnového územia. Na toto ani „akademik“ a poslanec Klus nevie odpovedať, respektíve nechce. O obetiach vo Vietname, Líbyi, Sýrii, Jemene (kde sa im nejako ani len nechce zasahovať, pretože tam dali právomoc SA), Afganistane, Iraku, Srbsku…. Klusovi stačí len vymenovať zoznam, ktorý mu zostavil Smatana o vojnách, v ktorých bolo Rusko účastné bez akéhokoľvek vysvetlenia, či to boli obranné, či to boli v rámci diktatúry, ZSSR či iných zriadení. Koľko, že to vojen mala na svedomí demokratická monarchia VB, Francúzsko, USA, Belgicko či iné vyspelé západné demokracie? Nedá mi nespomenúť práve Belgicko a ich totálny masaker v Kongu.
Dejiny a história vôbec nie sú čierno-biele. Nehráme sa na „keby“. Je tu iné Rusko a iné USA, ako boli pred tridsiatimi rokmi. Oslava vojnového štváča Johna McCaina je toho príkladom, nenadarmo dostal prezývku Kain. Politická korektnosť dosahuje absurdné rozmery. Začal sa boj proti Orbánovi, Salvinimu či celej našej V4. Macron sa mýli, aj u nich sa môže zmeniť vláda, tak ako v Rakúsku či Taliansku. Postupne príde na rad aj samotné Nemecko.