Ing. Gabriel Huraj

Otázke remesiel a stredného odborného školstva sa venujem už zopár rokov. V súčasnosti nám aj končí projekt Potter raiting z programu Erasmus+, kde sme pripravili pre možných keramikárov aj podklady na akreditáciu vzdelávania. Teraz sa však idem venovať inej časti a to smerovaniu odborného školstva na Slovensku, ale nielen v našej krajine.
Zažil som totálny zánik keramických odborov a pravdepodobne sa dožijeme aj zániku sklárskych odborov. Zánik je veľmi jednoduchý, avšak reštart veľmi obťažný. Vraj remeslo má zlaté dno. No, z praxe vieme, že malý remeselník nemôže konkurovať veľkým firmám. Problém však nastal aj v tom, že veľké firmy zanikli a momentálne je dovoz keramiky zabezpečený možno na 90% z cudziny.
Stredné odborné školy zanikajú, pretože mládež o „špinavú a fyzickú“ prácu nemá záujem a štát sa na to absolútne vykašľal. S každým zaniknutým remeslom stráca štát istý druh tradícií a kultúry. Kompetentní nad tým absolútne neuvažujú. Stredné školstvo patrí pod VÚC a VÚC-ky sa začali správať ako podnikateľské subjekty. Ak nie je dostatočný záujem o odbor, jednoducho ho zrušia a za ním nasleduje aj samotná škola.
Pred časom som prednášal u našich susedov v Karlových Varoch a v Prahe na konferencii Erasmus+. Pri neformálnych debatách sme sa zhodli na tom, že problém aj v Čechách je podobný. Ako na to, keď aj ministerstvu školstva je prakticky jedno, či uchová určitý počet študentov v týchto odboroch, alebo sa z nich stanú gymnazisti či ekonómovia. Za tento stav však môže aj bezbrehý počet vysokých škôl a univerzít, ktoré sa dajú vyštudovať už len samotným prihlásením a zaplatením malinkého „školného“. Namiesto výsady študovať na vysokej škole, ktorá dokonca aj za komančov bola určená pre tých najlepších, samozrejme až na výnimky, za ktoré mohol režim, sa dnes študuje všetko možné aj nemožné a dostávajú tituly výsostne na papieri za sociálnu prácu, bezpečnostný manažment, verejnú správu, žurnalistiku …
Odborné školy, ktoré kedysi boli na výslní, dnes upadajú, možno aj pre veľký počet gymnázií, na ktorých by tiež mali študovať len tí najlepší. Proste ani jeden minister nemal odvahu zrušiť dotovanie vysokých škôl, ktoré nemajú strategickú hospodársku či kultúrnu hodnotu a ktoré produkujú nadmerné počty vysokoškolákov. Aj štúdium na vysokej, je potrebné si zaslúžiť.
No naspäť k stredným umeleckým školám či učilištiam, ktoré sú už temer raritou, lebo jednoducho 99% absolventov zmaturuje. Náročnosť štúdia je dávno v úpadku a neustále klesá. Pri týchto školách by som už zaviedol priame štátne financovanie z ministerstva školstva, tak ako je to pri univerzitách, avšak s normálnym prerozdelením škôl a ich zameraní v jednotlivých regiónoch. Dokonca som uvažoval aj na príklade, ako by to mohlo fungovať. Trebárs v každom krajskom meste jedna spoločná remeselná škola, kde všeobecné predmety by prebiehali v škole a prax v rámci duálneho vzdelávania u jednotlivých remeselníkov a v školských dielňach. Jednoducho, Slovensko si nemôže dovoliť pochovať svoje kultúrne tradície, ako sa to stalo napríklad s pozdišovskou keramikou, kremnickou kameninovou keramikou, sklárňami atď.. Teraz uvediem príklad. EÚ skôr či neskôr zakáže úplne produkciu plastových obalov a jedinou možnou náhradou bude sklenené, keramické či kovové obaly. No čo z toho, keď fakticky všetky tieto fabriky prestali existovať a čo horšie, už nemáme ani majstrov?
Situácia sa stáva tragickou. Vymiera remeslo po remesle a za to nemôže len doba, ale hlavne veľmi zlý vzdelávací systém a doslova nízke nároky na vzdelanie na všetkých stupňoch škôl. Integrované vzdelávanie je príťažou a spoločnosť jednoducho brzdí v rozvoji. Zväčša výborní žiaci poľavia a skôr sa prispôsobia tým horším, ako by to malo byť naopak. Načo sa budú snažiť, ak vidia, že to nikam nevedie a aj s priemernými vedomosťami dosiahnu ukončenie školy?
Štát hasí oheň benzínom.