Ing. Gabriel Huraj

Sme pravdepodobne na prahu tretej svetovej, aspoň niektorí klusáci, ktorí poklusom klus utekajú do prvej línie, by ju chceli tú vojnu už čím skôr. Tanky a technika sa už na východ presunuli. Vraj to boli cvičenia, z ktorých sa zabudli vrátiť v transportných farbách bez akýchkoľvek výsostných znakov.
Áno, je už čas na vojnu, alebo na voľby? Fakty hovoria jednoznačne. Idú voľby – nielen tie ukrajinské, ale aj voľby do EP. V Európe sú na vzostupe národné strany či hnutia. Vo Francúzsku by pravdepodobne Macron utrpel drvivú porážku. Brexit ukázal možnosť vystúpenia z EÚ.
Porošenko už zďaleka nemá takú podporu, ak vôbec nejakú má a veľmi rád umlčí opozíciu aj s Timošenkovou ako jeho hlavným konkurentom. Ak sa pozrieme, na ktoré oblasti sa vzťahuje stanné právo a vojnový stav, sú to zväčša oblasti so značným percentom rusky hovoriaceho obyvateľstva. Môžu veselo začať perzekúcie a teror na civilnom obyvateľstve. Všetko krásne naplánované a premyslené. Už je len potrebné podhodiť nejakých mŕtvych väzňov k nejakej televíznej či rozhlasovej stanici a máme tu stále opakujúci sa scenár.
Huntington tento scenár veľmi dobre predpokladal vo svojej knihe Stret civilizácií už v roku 1992, čiže žiadna novinka.
V súčasnosti zúri ekonomická vojna medzi USA a Čínou, ktorá už zasiahla aj EÚ. Na Blízkom východe prakticky Spojené štáty aj s celým NATO-m vojny prehralo a vývoj sa poberá, ako západ nepredpokladal. Taliansko sa vymklo spod kontroly Bruselu a V4 pravdepodobne kompletne nepodporí Marakéšsku zradu, ktorú som si celú poctivo prečítal.
Ak si zoberieme silu Ukrajiny a Ruska, tak jednoznačne Ukrajina musí počítať s pomocou NATO a hlavne Spojených štátov, teda celý konflikt bol dopredu pripravený, otázka bola kedy. Kto si však podrobne všímal vývoj na Ukrajine, studené byty, protesty, doslova mega zadlžovanie a pokles výroby, ktorý je spojený doslova s exodom obyvateľstva poklesom počtu cca o 8 miliónov behom posledných rokov a z toho najväčšia časť odišla práve do Ruska, tak neviem, neviem, čo s takou krajinou. Ideálne načasovanie na nové sankcie voči Rusku. Ide zima a EÚ by sa mala začať zaujímať, odkiaľ zoberieme ropu a plyn. Rusko sa na toto pripravilo a z dlhodobého hľadiska prakticky si zabezpečilo odbyt v Číne a Indii, či v štátoch BRIXU.
S Tureckom už NATO nemôže veľmi rátať a skôr bude stáť bokom. Irán je jednoznačným partnerom Ruska a mile rád sa pripojí na ruskú stranu a podobne Čína, ktorá by skôr, podobne ako Turecko hrala svoju vlastnú hru. Táto hra mocných je veľmi nebezpečnou hrou a ja sa prikláňam na stranu mieru.
Tri zajaté lode, ktoré pravdepodobne naozaj úmyselne provokovali neznamenajú absolútne nič v porovnaní s tým, čo by mohlo nastať. Európa sa nedokáže zasiahnuť ani len proti migrantom na gumených člnoch, čo potom proti armáde, ktorá je v permanentnom strehu a je jadrovou veľmocou? Máme jednu výhodu, že nemáme dostavané diaľnice a asi by sa nám vyhli, pretože naše cesty sú v zúfalom stave a naša armáda by prakticky nebola schopná ani len takého odporu, ako v SNP, ak by vôbec bol nejaký odpor a kvôli čomu?
Jedným obrovským zlom bol totálne nezvládnutý rozpad monarchií a vytvorenie umelých štátov a dokonca aj absurdne nezvládnutý rozpad ZSSR, čoho je súčasný stav výsledkom. Ukrajina si dokonca ani nemôže dovoliť veľmi vyskakovať, pretože pomer ruského a ukrajinského obyvateľstva je cca 1:4. Teda čo s tým? No neviem. Juhoslávia sa tiež rozpadla. Stojí to za ľudské utrpenie a slzy detí? Stoja nám takíto oligarchovia moci vôbec za to, aby sme ich počúvali? Prečo radšej na Ukrajine neurobia referendá a opýtajú sa obyvateľov, kam chcú patriť?
Určite by Zakarpatská Rus patrila radšej ku Slovensku ako časť federácie a nie k Ukrajine, ktorú nám boľševici ZSSR len tak zobrali a pričlenili k Ukrajine. No a k Marakéškej zrade? Zradia nás naši politici, alebo nie?