Ing. Gabriel Huraj

Vznikla nám tu nová iniciatíva, ktorú podporujem. Neviem ešte, aký bude mať dopad, ale viem, ako ju označí Naď či Heger, Čaputová, či nebodaj Krúpa. Protest sa chystá 28.10 v Košiciach. Uvidíme, či občianska iniciatíva bude mať väčší ohlas ako organizovanie protestov politickými stranami. Prioritnou témou má byť extrémne zdražovanie energií a nečinnosť tejto saralabandy. S mnohými rečníkmi sa poznám či už osobne, alebo aspoň z bežnej emailovej komunikácie. Jedno je však isté, cieľom by malo byť aj určité zjednotenie či už myšlienkovo podobných strán a nie roztrieštenosť, ktorá je priam neuveriteľná. Možno, táto iniciatíva bude jednou z príležitostí, ako postupovať jednotne, proti súčasnému neoliberalizmu. Veď, čo má táto vláda alebo súčasné vedenie EÚ vôbec spoločné s liberalizmom, ale tým skutočným? Kapitalizmus v súčasnej podobe už nemôže existovať. Stačí si zobrať z poučky o liberalime len to po a) čo znamená liberalizmus všeobecne: zhovievavosť, zmierlivosť, tolerancia voči iným názorom či ideológiám
Čo z tohto spĺňa súčasný neoliberalizmus. No nič! Aký má cieľ? Opýtali ste sa niekedy zástancov súčasnej vlády, čo vlastne chcú okrem zatvorenia Fica?
Teraz prejdem k inému a to k Sabinovu. Ono to je tak. Ak som niekde vonku v zahraničí, tak som Slovák, ak som na Slovensku na západe, som „vichodňar“, keď som na východe, som Šarišan, no a na Šariši som Sabinovčan. Idú regionálne voľby, aj ja som si dal žiadosť o vyslovenie dôvery občanom. Či bude úspešná? Na mne nezáleží, ale na hlase ľudí. Nemienim robiť ani kampane ani nič takého a zaväzovať sa nezmyslenými sľubmi občanom. V prvom rade by si mal každý volič dať otázku. Čo doteraz urobil daný kandidát pre mesto či obec, alebo región? No nie ako poslanec, ktorému to vyplýva z povinností, ale len tak. Čo spravil za svoje peniaze, alebo ako pomohol ľuďom len tak z altruizmu. Poznám mnohých kandidátov aj v Sabinove, ktorí si napríklad odklepli pozemok, či mali iné výhody z účasti na správe veci verejných. Dokonca som bol obvinený z populizmu, že by sa mal znížiť plat primátorovi. A viete, čo sa stalo? Akonáhle sa pani poslankyňa dostala znovu na svoju pozíciu, odmeny si krásne zvýšili. Sabinov potrebuje jednu vec čo aj Slovensko – komunikáciu s občanom a hľadanie riešení. V našom meste mi to niekedy pripadá ako v Sleepy Hollow. Také predmestie Prešova na prespatie. Ono aj to je niekedy výhoda. Pamätám sa na časy keď u mňa v čase konania projektu spala starostka z jednej časti Londýna a bola šokovaná z toho ticha v noci, keď len psy zavýjali. Vraj my by sme mali robiť zážitkový turizmus, že oni to v Londýne nezažijú. To isté, keď som mal jednu návštevu z Francúzska, tak si fotila prázdny Sabinov a Prešov cez víkend. Skoro ako cez Covid. U nás neexistuje trvalá spolupráca medzi organizáciami a nejaké riadenie tretieho sektora. Mládež? Tá je na úplnom okraji. Organizácie (tým myslím aj školy) sú tu len sami pre seba. Sem tam sa odprezentujú cez nejaký deň, ale to je všetko. Škoda, že ostalo len pri predvolebných sľuboch a s občanom sa nedebatovalo.
Mimochodom ste si všimli ako zmizli z kandidátok niektoré strany, ako napríklad OľaNO? Dokonca sa ich kandidáti, ktorí boli nimi dosadení k nim ani nepriznávajú a idú ako nezávislí. Nuž, čo už.
Ak som niečo chcel zlepšiť, napríklad vybudovať chodník na našu ulicu, museli sme spísať petíciu, kde ma ani len nepozvali na jej prerokovanie ako predkladateľa. Nevadí, chodník k nám stále nevedie, a dostať sa k nám znamená riadny adrenalín, ale nám aspoň zrekonštruovali starý chodník, po ktorom sa už nedalo ani len chodiť a dali aspoň zrkadlo do križovatky. Deckám som vybavil vianočné trhy vo Viedni a Bratislave. Vyše 400 mládežníkov sa dostalo cez moje organizácie na zahraničné projekty a podobne sme aj my hostili zahraničných partnerov. Asi ako jediné združenie sme dokonca v rámci jedného projektu financovali mesto a jeho organizácie či zamestnancov, ktorých sme zapojili do projektu.
Na Pravde už prispievam vyše desať rokov. Kedysi aj na Blogovisku či SME, ale Pravde som ostal verný. Nedokážem písať na objednávku, preto novinárom nebudem. Píšem, ako cítim danú udalosť.