Ing. Gabriel Huraj

Znovu sa vrátim k svojej obľúbenej téme (síce na inom blogu). Určite poznáte Kinder vajíčka a ich prekvapenia. Teraz je tu letná verzia Kinder Joy. Tejto zberateľskej mánii som podľahol už skôr. Možno pred 20 či 30 rokmi, už si ani nepamätám.

Zbieram prakticky všetko. Poviete si – decko. Nie je to tak. Je to oficiálna mánia a venuje sa jej kopa ľudí. Sú tu kluby, medzinárodné burzy a podobne. Okolo zbierania figúrok vzniká už celá veda. Dokonca sa vyrábajú aj falzifikáty. Existuje množstvo variant figúrok. No najžiadanejšie sú pokazené z výroby. Teda také, kde ináč zamaľovali oko, či mašličku dali namiesto červenej zelenú a pod.

Proste je to celá veda. Používajú sa fialové lampy na overenie pravosti farieb. Existujú katalógy s cenami, ale aj s falzifikátmi. Aj medzi kinderkami existujú „Modrí Mauríciovia“. Zase s darčekmi pre mňa si ľudia nerobia starosti, stačí kinderko a je to. Ja sa naozaj teším z maličkostí! Sem tam si zájdem na burzu. Síce manželke to už niekedy aj lezie na nervy, ale čo už. Veď kto má utierať prach a kto má vždy prenášať tie kopy škatúľ? Nefajčím, nepijem a čokoládu porozdávam.

Pamätám si na časy, keď každý niečo zbieral. Angličáky, Lego, servítky, známky, mince atď.. Je to taká milá vášeň. Tiež mi minule bolo ľúto vyhodiť jeden starý fotoaparát a tak som ho vymenil za kinderká. Aspoň som vedel, že bude z neho nejaký úžitok a že neskončí na smetisku dejín.
Jedna vec ma však hrozne vie vytočiť a to fráza: akurát teraz som vyhodila celú tašku kinderiek, pretože mi zavadzala! To je pre mňa hotový horor. Neviem prečo, ale zberateľstvo je zväčša doménou mužov, asi preto, že ženy nemajú na to čas a venujú sa domácnosti a deťom. Pre človeka je zberateľská vášeň určitým duševným uspokojením. Vôbec nejde o hodnotu zbierky, či počtu kusov v zbierke. Ide skôr o hodnotu duševnú, že sa niečomu venujeme. Možno nás, zberateľov niekedy aj prejde (skôr nie ako áno). Možno sa to v našej zrýchlenej dobe nenosí. No a čo. Patrím medzi zberateľov. Som mierny fanatik.

Každého otravujem s tým, aby kinderká nevyhadzoval a ak áno, tak rovno ku mne. Preto ak budete robiť niekedy poriadok, alebo ak sa u vás niekde nachádzajú na pôjde, v pivnici či inom úložnom priestore a nechcete ich vyhodiť do koša, respektíve neviete čo s tým, kedykoľvek sa už voľajako dohodneme. Tak už len obligátne „pre niekoho odpad, no pre iného poklad“. Pozdravujem zberateľov všetkého možného a skúste napísať tiež blogy o tom, čo zbierate. Možno si to niekto prečíta a staré rádio či magnetofón si nájde nového majiteľa.
Ak sa náhodou niekto nájde s podobnou „úchylkou“, napíšte mi.