Ing. Gabriel Huraj

Chlapi toto určite poznajú. Nie takí, čo idú s módou a tu taká košieľka pastelovej farby, tu taká pristrihnutá brada a nagélované vlásky s lokničkou (kam sme sa to dostali!), ale klasici „drevorubači“.
Obľúbené tričko či mikina už aj s dierami, ktorého sa jednoducho nechcem vzdať. A prečo? Vlastne už ani sám neviem. Dvadsať rokov som nemenil image. Do obleku ma dostane manželka len po veľmi ťažkom boji, aj to musí byť opodstatnená príležitosť, na ktorú sa mi asi aj tak nechce.
Nemám veľmi v láske kravaťákov. Zoberte si, kto ich nosí? Politici, bankári, poisťováci, finanční poradcovia (moji „najobľúbenejší“), oligarchovia či iní príslušníci stavu, pre ktorých musíte makať.
No nie tom som chcel. Na mne by pani Móda veľmi nezarobila. Proste mám rád funkčné veci a nepodlieham móde. Načo? Ak je funkčný oblek, čo na tom či je prešívaný, dvojradový či neviem aký? No a vôbec už nepíšem o sezónnych módnych výstrelkoch.
Tento rok je v móde čierna, potom sú to pastelové, potom biela… Neskutočný kolotoč konzumu a neustáleho vyťahovania peňazí z vreciek fanatikov do módy.
No má to aj iný dôvod, prečo nepodlieham móde a prečo v obchodných centrách vydržím maximálne dvadsať minút, ale to až potom, čo dostanem nevysvetliteľné mdloby, oťažejú mi nohy a nezachráni to ani obchod s elektronikou. Uvedomujem si, ako týmto likviduje životné prostredie. Tony odpadu a textílií z umelých vláken. Slabo zaplatená práca v tretích krajinách, kde krajčírky zarábajú možno 20 € mesačne a my sa vytešujeme zo super akcií a zliav. Pritom zisky idú prioritne nadnárodným monopolom. Videli ste už niekedy na šatách, že krajčírky, ktoré ich šili majú riadnu pracovnú dobu a sobotu, nedeľu voľno? Niektorí budete namietať, že aj to už sa stáva. Iste, ale je tých výrobkov ako šafranu. Síce možno by medzi nich patrili aj mnohí Slováci, ak by na autách, ktoré sa u nás montujú dávali naše platy, aké zarábajú operátori výroby, po kapitalisticky a po socialisticky robotníci. Naši západní zákazníci v Nemecku či Francúzsku by nás určite ľutovali, alebo nie? Nuž, budovali sme socializmus a nevybudovali. Budujeme kapitalizmus, ale taký pre tú hornú vrstvu. Stredná vrstva pomaly zaniká a stáva sa rukojemníkom pôžičiek, úverov a spotreby. Stáva sa otrokom toho, čo ju núti nerozmýšľať a len pracovať na splácanie nepotrebných vecí či prepotrebného bývanie, kde sa zadlžíte až do dôchodku a potom. Potom už nič.
Áno, móda na mne nezarobí a moje staré tričká sa strácajú. Len sem tam nachádzam z nich postrihané handričky, ktoré slúžia už len na poutieranie prachu. Čo už. Módna ikona zo mňa nikdy nebude.