Ing. Gabriel Huraj

Dostali sme sa do stavu, keď v rámci politiky na Slovensku tu z našich lídrov má každý na niekoho niečo. Česť a sláva, alebo rytierske cnosti sa už nenosia. Ono aj v stave rytierstva to trvalo len niečo vyše sto rokov, kým sa nezačali tituly dediť. Vzletné myšlienky sa vytratili s chuťou vládnuť a ovládať. Nič sa nezmenilo. Peniaze vládnu a ľudská nenažranosť nemá hraníc.
Nové strany vraj nemajú šancu, vraj preto, že nemajú dostatok peňazí na reklamu a nemajú vraj odborníkov. No na tých odborníkov sa pozrime, množstvo bývalých aparátčikov z bývalej jednej strany, ktorí nemali ani len odvahu svoju stranu kritizovať. V podobnom duchu pokračujeme až doteraz. Predseda sa nemôže kritizovať. Sú politické strany naozaj plné odborníkov? Tak sa pozrime na to, stredoškoláčka, vedúci supermarketu ide robiť ministra obrany, bývalí novinári na ministerstve školstva či práce a sociálnych vecí atď.. V skutočnosti ide len o jedno, či človek má na politiku žalúdok, alebo nie. Poznám kopu odborníkov, ktorí ani nechcú počuť o tom, že by išli do politiky. Iste, je to vec špinavá. Teraz jedna paralela, mojím koníčkom je aj keramika a práca s hlinou. Milujem točiť na kruhu, spracovávať beztvárnu hlinu a dať jej konečný tvar. Sem tam sú aj nepodarky, na ktoré vplýva množstvo faktorov. No jedna vec je pravdou, dokážem si umyť ruky a mať ich čisté.
Koľko politikov to dokáže povedať o sebe, že majú ruky čisté? Kiska, Matovič, Fico, Danko, Dzurinda, Truban, Čaputová… Zoznam je možné dopĺňať. Všetci z týchto klamali, podvádzali, prekrúcali a kto to platí? Práve ten obyčajný pracujúci. Práve na toho priemerne až podpriemerne zarábajúceho pracujúceho dopadajú všetky poplatky a dane, bez možnosti podvádzať. Platíme elektrinu, vodu, plyn, DPH, poplatky v bankách, za internet, poistky. Súdiť sa veľmi nemôžete, ak vás nezastupuje Lipšic a nemáte za sebou väčšiu či menšiu kauzu. Novodobí oligarchovia politiky v podobe mesiášskych predsedov strán, ktorí si o sebe myslia, že sú nenahraditeľní, nám gumujú mozgy. Novinári sa pridávajú práve k tejto elite a tiež nám tvrdia, že len oni majú pravdu a my sme také ovce. Zastierajú nám oči kauzami, kto ukradol viac miliónov. No a čo my? Na nás sa spoliehajú pred voľbami. Po voľbách sme znovu len odpad a prečo? Pretože nás nezastupujú ľudia, ktorí dennodenne cestujú v hromadnej doprave, čo čakajú na staniciach, chodia na nákupy a žijú od výplaty k výplate. Zabudli akosi na tých, čo ich živia. Iste, čože je to pre primátora plat vo výške cca 6000 €, nemá žiadnu zodpovednosť a má kopu poradcov a pre istotu ešte zvýši aj dane. No úžasné! Veď on si to zaslúži! On je chudáčik a potrebuje teplé rožky v nedeľu. Nech mu ich Sulík upečie.
Ono niekedy stačí malý impulz a skončí to revolúciou. No v súčasnosti už to nie je možné. Spoločnosť sa atomizovala a vedenie prebral všemocný internet. Zoberte si len, že musíte mať bankové účty, mobily, registrácie… Všetko je už na webe a kto tam nie je, ten neexistuje. Kto bude tvrdiť opak, klame. V súčasnej spoločnosti sa to už jednoducho nedá.
No a to posledné – aj v dnešnej diskusii sa riešili dotácie strán zo strany štátu. Znovu opakujem: politika je vec dobrovoľná! Financovanie strán je proti akémukoľvek zdravému rozumu. Dokonca by som prijal pravidlá, že maximálny rozpočet strán na štyri roky pôsobenia by mal byť maximálne jeden milión. Aj ten milión by mal byť iba z členských príspevkov. Nič viac, nič menej. Zrovnoprávniť pravidlá a povymetať ten Augiášov chliev. Len to musia ľudia chcieť! Taký malý, ale podstatný detail.
Čistiareň politického svedomia je (nielen) na Slovensku priam nevyhnutná.