Ing. Gabriel Huraj

Nechtiac som si vypočul vo vlaku rozhovor troch študentov. Možno budúcich bakalárov, možno nie. To, čo som si však behom dvadsiatich minút vypočul, bol obraz nášho školstva v plnej kráse.
Nebude to presná citácia. Len sa pokúsim parafrázovať malým dialógom to, čo som si vypočul.
Obsadenie:
Študentka A, študent B, študentka C
Študentka A: „No, asi nebudeme všetci bakalári. Na súkromných to majú ľahšie. Tam zaplatíš a sú radi, že si tam.“
Študentka C: „Hej, pravdu máš. Môj priateľ bol na matike a preniesol si ju tretieho ročníka. Učil sa až tri dni na ňu! No aj tak mu ju nedal.“
Študent B: „To sa dá preniesť skúška z prváku do tretieho?“
Študentka C: „No, asi hej.“
Študent B: „No a čo štatistika? Niečo si sa učila?“
Študentka: „Čosi! Všetko je na uložtočku. Len si, prosím ťa, tie testy neber na skúšku, aby to nezistili.“
Študent B: „Nie, nie, aspoň to sa naučím!“
…..
Ďalej som si už musel pustiť mp3, aj keď to nemám rád. Nemohol som to už ďalej počúvať. Učiť sa na skúšku až tri dni? Prenášať si skúšky, ak na to nemám? Študovať len kvôli titulu a je jedno, čo? Napísať a stiahnuť bakalárku z netu v priebehu dvoch hodín? To je súčasná vysoká škola? Mám kamarátov docentov. Keď sa s nimi rozprávam o kvalite dnešných študentov, len sucho skonštatujú, že za našich čias by neprešiel ani jeden. Preto museli „znížiť kritériá.“O strojarinu nie je až taký záujem, pretože je to škola ťažká a sem tam je potrebné sa tam aj naozaj učiť. Ale aby som pred skúškou strávil nad knihami maximálne tri dni, to sa mi stalo naozaj len zopár krát. To musela byť ľahučká skúška. A to vôbec nejde o to, že mi nepáli. Skôr naopak. Skriptá som vedel odpredu dozadu. Na fyziku som sa učil v prvom ročníku mesiac. Bola to vyhadzovacia skúška, kde skončila polovica ročníka. Prenášanie skúšok? V žiadnom prípade!
Čo sa stalo s dnešným školstvom? Druhoradé odbory sociálnej práce, mediálnej komunikácie či právnikov do aleluja! Nikdy nebudú pracovať vo svojich odboroch. Zato poľnohospodárstvo, strojárstvo či IT je na úpadku. Nie preto, žeby nebol záujem firiem. Skôr preto, že študentom sa študovať jednoducho nechce. Im stačí titul. Česť výnimkám. Je ich dosť. Navštevoval som vysoké školy a debatil s nimi. Dokonca aj sami študenti uznali, že je to nezmysel produkovať také množstvo vysokoškolákov a k tomu ešte aj nekvalitných, ktorí sa nemajú šancu umiestniť na trhu práce. Z osobného pohľadu je náročnosť vysokej školy rovná náročnosti strednej školy či gymnázia spred dvadsiatich rokov.
Stredné školstvo je na tom ešte horšie. Učilištia temer zanikli. Nie je lepší biznis, ako súkromná škola. Štát prispieva a zriaďovatelia sa tešia. Štát veselo prispieva na vysokoškolsky titulovaných „idiotov“.
Zopár riešení: obmedziť počet študentov neperspektívnych odborov a presunúť zdroje na požadované povolania na trhu práce a potrebné pre rozvoj hospodárstva.
Sprísniť skúšky, zaviesť prijímacie pohovory. Zároveň zaviesť EQ aj IQ testy, či študent má vôbec na to, aby skončil školu. Zrušiť dotácie do cirkevných a súkromných škôl na všetkých úrovniach a presunúť zdroje do verejných a štátnych. Vzdelávanie je predsa biznis ako každý iný a ak bude chcieť niekto dať študovať dieťa mimo verejného vzdelávania bude mať možnosť. Nemôžeme sa totiž rovnať zo západom, kde súkromné školstvo je na vysokej úrovni bez štátnych dotácií a majú kvalitu výučby na oveľa vyššej úrovni ako niektoré štátne zariadenia. Jednoducho majú prestíž. Každý kto si takúto školu zaplatí ma temer istotu, že si prácu nájde. Už vôbec nevravím o náročných prijímačkách. V školstve sú peniaze len chaos s ich využívaním je neskutočný.
Radšej menej študentov, ale o to kvalitnejších a to na všetkých úrovniach.