Ing. Gabriel Huraj

Včera som bol na besede o súčasnom školstve v SNV, ktorú zorganizovala jedna nemenovaná čajovňa. Účasť hojná, síce hlavné lákadlo neprišlo, pán Mojžiš sa ospravedlnil z rodinných dôvodov.
O čo však šlo? Ako nezávislý, teda ani učiteľ ani žiak, som sa prišiel pozrieť a možno aj zapojiť do tejto diskusie.
Prvý dojem nebol príliš slávny. Potom sa to akosi rozbehlo. Po dvadsiatich minútach som však získal pocit, že školstvo v súčasnosti je jeden obrovský chaos reforiem a nariadení bez konkrétneho cieľa.
Toľko odborníkov a názorov, skoro ako keď hrajú naši hokejisti a celé Slovensko ich trénuje a vie najlepšie, ako na to, ak sa im nedarí.
Štrajk je momentálne pre učiteľov asi neprijateľný. Jednoducho si musia získať verejnú mienku. Iste, ide tu o platy a nielen o nich. Financie sú v súčasnom systéme kapitalizmu jednoducho dominantné a aj motivujúce.
Jedno je však isté. Nová definícia školy a vzdelávania musí byť už teraz. Nie zajtra a už vôbec nie o pätnásť či dvadsať rokov.
Je priam nevyhnutné oddeliť súkromné a cirkevné školy od štátnych. Ak nie, je to iba určitá forma socializmu, kde sú si všetci rovní bez ohľadu na to, aké majú výsledky.
Je potrebné presne zadefinovať počet gymnázií, stredných odborných škôl či vysokých škôl podľa požiadaviek trhu a národného hospodárstva. Nemôžeme mať jednoducho vyše 30 vysokých škôl a počet miest na stredných školách prevyšujúci počet populačného ročníka. Je to absolútny nezmysel a dehonestácia vzdelávania, pretože každý študent či žiak vie, že zmaturuje, že dokončí školu, bez ohľadu na to, čo vie. Konkurencia a kvalita jednoducho ustúpila normatívom a šedej priemernosti.
Žiaci ani študenti už nemusia preukazovať snahu o vzdelanie. Stačí im zopár rokov pohlivieť na škole a voľajako ju ukončiť.
Spoločnosť absolútne dehonestovala fyzickú prácu – robotnícke profesie. Tak ako nemá každý na vysokú školu či univerzitu, nemá ani na ukončenie strednej školy. Učilištia už ani neexistujú. Situácia v súčasnosti? Máme vyše 220.000 študentov vysokých škôl. Pritom už naozaj neštuduje len totálny tupec. Toto nie je o kvalite, ale o kvantite. Načo sú nám stovky právnikov, sociálnych pracovníkov či bezpečnostných manažérov, alebo aj učiteľov? Kedysi sa na filozofickú či pedagogickú nedalo dostať len tak, prostredníctvom podania prihlášky. Študenti museli byť excelentní.
Ekonomika, nielen u nás, ale v celej EÚ upadá. Nevznikajú nové výrobné firmy. Nevznikajú malé a stredné výrobné podniky, ktoré sa dokážu okamžite prispôsobiť podmienkam trhu. Namiesto toho, chce byť každý poradca či manažér.
O technických školách škoda hovoriť. Nie sú populárne, pretože na nich sa musia študenti aj učiť. Je to tragická hra spoločnosti. Shakespeare by nenapísal lepšiu drámu s tragickým koncom, o stave nášho školstva a o tom, na akom dne sa nachádza.
Včera bolo neskoro. Jedno myšlienka ma však naozaj zaujala. Odpoveď na otázku: „Ako by mala vyzerať ideálna škola?“. Odpoveď budem parafrázovať. Ideálna škola je taká, do ktorej chodí rád učiteľ vyučovať a žiaci sa chodia s radosťou a snahou učiť. Len ma zarazila reakcia študentov asi v tom zmysle, že toho sa nedočkáte. Teda učitelia sa nedočkajú toho, aby sa študenti chodili do školy vzdelávať s radosťou a úctou k pedagógovi? Niekde nastala chyba v systéme. To, že nevedeli zo seba dostať súvislé vety a mali niekedy absolútne nelogické názory. V súčasnosti by som mohol definovať, že pre študenta je pobyt v škole len akási nutnosť, ktorú musí povinne absolvovať a učiteľ je len taká prekážka, ktorá mu zamedzuje v slobodnom ničnerobení v spoločnosti. Nie je to o pomôckach, vybavení či o peniazoch, ako by mohla spoločnosť predpokladať. Je to o úcte k učiteľskému povolaniu, je to o budúcnosti Slovenska a detí. Je to o samostatnej logickej úvahe a odvahe vyjadriť svoje myšlienky. Miesto toho sa vzdeláva generácia bez vzdelania a chcenia sa učiť. Stáva sa ľahko ovládateľnou a tým prospešnou pre vládnucu moc. Socializmus bol zvrhnutý práve na pevnom podklade vedomostí a túžbe prijať slobodu a demokraciu. Druhou vecou bolo, že to už chceli aj samotní komunisti. Teraz sa dostávame do marazmu politických hráčov, ktorí chcú znovu začať ovládať masy. Najlepšie je ovládať nevzdelané masy.
Čo s financiami pre školy?
Posielajte ich priamo školám na ich účty. Zrušte financovanie súkromných a cirkevných škôl z verejných zdrojov. Spravte reorganizáciu škôl podľa potrieb spoločnosti a jej rozvoja do budúcnosti. Zrušte aspoň dvadsať vysokých škôl. Zrušte nadbytočné stredné školy a prepojte stredné a vysoké školy s praxou, teda s podnikmi a výrobnou sférou. Prospeje nám viac vedy a výskumu ako počet vyštudovaných sociálnych pracovníkov či iných nepotrebných profesií a odborov bez praktického využitia v praxi. Radšej majme desiatich ekonómov, ktorí sú z praxe, ako stovky, ktorí nikdy prax ani len nezískajú.
Dalo by popísať omnoho viac. Už len jedno na záver. Na východe naozaj vieme, ako vyzerá Bratislava, len neviem, či Bratislava vie, ako vyzerá východ Slovenska.