Ing. Gabriel Huraj

Máme tu tradičný jarmok. Pre mnohých z nás to znamená vziať nohy na plecia a utiecť na tri dni niekam, kde nie sú kolotoče, hluk, stánky s občerstvením, ktoré majú viac predpripraveného jedla, ako je návštevníkov. To všetko však patrí k tomuto „kultúrnemu“ podujatiu.
Skôr ma zaujal obsah, tematické zameranie a ponúkané výrobky. Viacero miest a obcí sa už zameralo skôr na remeselné výrobky či už tradičné, alebo moderné. U nás však je to prehliadka gýča čínskych producentov bez akejkoľvek pridanej hodnoty a podpory slovenskej produkcie. Nevravím, že takéto skôr blšáky nie sú potrebné, ale už nie až tak zaujímavé pre účastníka jarmoku a už vôbec nie pre turistu, ak vôbec nejaký niekedy zablúdi na jarmok. Zopár remeselníkov v jednej „T“ uličke, to nezachráni.
Skôr by sa malo ísť po vzore iných miest ako Spišská Nová Ves (rozdelené na Spišské trhy a v auguste remeselné trhy) či Kežmarok. Iste, EĽRO má dlhoročnú tradíciu, no vybudovali ju tiež postupne. Prešiel som stovky rozličných jarmokov po Európe a hlavne na Slovensku ľudia skôr potrebujú trošku oddychu a pozrieť si pekné výtvory a možno sem tam niečo kúpiť. O zárobkovej činnosti remeselníkov sa nedá rozprávať. Trhy či jarmoky sa menia skôr na spoločenské podujatia. U nás sa na to trošku zabudlo.
Určite by pomohlo rozdelenie jarmoku, teda termínov na remeselný a dajme tomu – šmelinársky. Dokonca už keď uvažujem o tom do hĺbky, prečo neprebrať aj vzory z neďalekého Rakúska či Nemecka a nenalievať len do zálohovaných keramických pohárov. Tie tony odpadkov za pár dní sú naozaj hrozné. Možno by stálo za úvahu aj zamerať remeselný jarmok vždy na nejaké remeslo, ktoré bude mať dominanciu a po periódach ich opakovať a spojiť s predvádzaním a tvorivými dielňami. Možno by sabinovské reštaurácie mohli predviesť na takomto remeselnom jarmoku svoje kulinárske zručnosti atď.. Myslím, že podnetov je veľa, len akosi sa na nich pozabudlo, respektíve nie sú priame skúsenosti organizátorov s takýmto typom jarmokov.