Ing. Gabriel Huraj

Márne som si myslel, že po reláciách ako Farma, či Farmár hľadá ženu, alebo Dvojníci, Bučkovcoch či iných vymetačov mozgov sa v našich televíziách už nedá hlbšie klesnúť, ale dá sa to. Dal som si tú námahu a pozrel som si to celé. Zle mi bolo ešte hodinu potom.
Ej veru, Werich mal pravdu:“ Televízor nie je nepriateľ, má vypínač!“. Kedy si slovenskí autori a herci uvedomia, že jednoducho sitcomy nevieme natáčať?
Splašky humoru, ktoré museli priamo skončiť v odpadovom potrubí boli absolútne prízemného, až urážlivého charakteru (narážka na matku Terezu). Ak to malo byť myslené ako paródia na súčasnú mládež a vymleté „star“, tak som to asi nepochopil, pretože to nemalo ani hlavu ani pätu. TV už pozerám len sporadicky, možno tak správy a nejaké dokumenty.
Jedno sa však uprieť nedá spomínanej relácii a nielen jej. Ak by ich pustili ISIL, tak možno by ani žiadna vojna nebola, pretože ide o zbraň hromadného ničenia mozgovej kôry, ináč sa tomuto tupému humoru povedať nedá. Dokonca si to viem predstaviť aj ako veľmi dobré mučenie pre akýchkoľvek nepriateľov štátu.
Orwell by sa čudoval, že jeho nápady zrealizovali slovenské televízie v masovom rozsahu a najhoršie je na tom to, že ľudia už na Veľkého brata pozerajú s otvorenými ústami a postupne mu podliehajú v celej svojej tuposti. Slovákovi stačí, ak dostane minimálku, skočí do druhej práce a potom si pustí TV a povie si, že nie je tom najhoršie a že sú ešte tupší ľudia a dokonca celebrity!
To je ešte ten lepší prípad. Horší je ten, ak sa diváci začnú stotožňovať s touto tuposťou a začnú s TV žiť, ako so svojim dobrým radcom, kamarátom a spoločníkom, jednoducho ako s Veľkým bratom.