Ing. Gabriel Huraj

Nuž čo, zakážeme športové streľby, poľovnícke zväzy, lukostreľbu, šerm a možno aj ministrovo karate. Veruže násilné to odvetvia ľudského pokolenia. Len neviem, ako sa potom ubránime hoci aj medveďovi.
Uvediem svoj príklad. K záujmu o zbrane ma priviedli rodičia – poľovníci a učiteľka dejepisu na základke. Absolvoval som poľovnícke skúšky, chodil som na streľby a zastrelil som akurát tak holuby – sadrové. Divoké zvieratá obdivujem a v podstate aj chránim. Neznášam kožuchy z divých zvierat lovených iba kvôli kožušine a dokonca súcitím aj s tými domestikovanými a pokúšam sa obmedzovať mäso. Bol som zopár krát na bitúnku a jednoducho to nemám v krvi a nevidím v tom nič humánne.
Pokračujem však mojou učiteľkou dejepisu, ktorá už za socializmu mala názorné vyučovacie hodiny vo forme divadla, referátov a iných – súčasným jazykom povedané – projektov. Na jednotlivé hodiny nám zadala tému a my sme pripravili krátke scénky, za ktoré sme dostali známky. Podobne referáty, kde sme predvádzali historické modely z ABC-ečka, či modelárskych krúžkov, chodili sme do múzeí. V detstve som prešiel väčšinu slovenských hradov a zámkov a v súčasnosti si obnovujem spomienky a získavam nové. Zopár rokov som šermoval. Milujem mier, bezpečnosť, rád pomôžem, ak môžem. No stačilo o mne.
Čo je na tom zlé, že skupina slovenských brancov predvádza na škole streľbu zo vzduchovky, základy prvej pomoci či zásady prežitia v divočine? V TV spote nič iné nepadlo, žiadna politika či nabádanie k nenávisti. No niektoré MVO si v pohode chodia po školách a dávajú neprípustné otázky v testoch a pýtajú sa na také intímne otázky, ktoré v škole nemajú čo robiť a doslova podnecujú k nenávisti práve preto, že na to podobnú problematiku upozorňujú.
Za socializmu existoval Zväzarm, Modelárske domy a podobne. V školách sme mali odznaky zdatnosti. Obezita temer neexistovala. Chodilo sa do prírody, turistika, branné cvičenia aj streľby už na ZŠ.
Nepoznám sa s nikým zo slovenských brancov, ale rád by som, aby som mohol o tom napísať viac. Sú naozaj takí hrozní? Je to už hon na bosorky.
Násilie v TV a na internete nevadí? Školstvo v totálnom chaose, bez akejkoľvek vízie.
No základ je, že ideme nakúpiť transportéry za jednu miliardu €. To je biznis! Pričom je nad slnko jasnejšie, že takáto výzbroj je nanič. Transportér zlikviduje hocaká protipancierová reaktívna strela. Jednoducho sa zase na tom niekto nabalí. V súčasnosti rozhoduje skôr letectvo, rakety a jednotky rýchleho nasadenia, ale hlavne schopné obyvateľstvo brániť sa a to po každej stránke. To už nie sme. Nie žeby bol minister rád, že sa niekto podujal deckám aspoň ukázať, ako sa strieľa zo vzduchovky či poskytuje prvá pomoc, ale pošle ešte aj inšpekciu. Čo keby si ich tak zavolal a akreditoval ich pomocnú výučbu? Možno by to nebolo od veci, tiež sú občanmi Slovenska a majú svoju záľubu. Kedysi sme ju mali aj my a boli plné parky či ihriská Nemcov, partizánov, kovbojov, indiánov, rytierov, gladiátorov. Boli rozbité kolená, hlavy a bolo to krásne detstvo. Chodili sme na plavecké, branecké, pracovné soboty, na športové súťaže ako celé triedy či len tak, sídliskové partie. Iste, mladosť je trošku romantická, obdobie v temne diktatúry, ale zážitky ostali. Teraz sa všetko toto označuje ako neprijateľné a nevyhovujúce v školskej výchove.
No asi bude potrebné zmeniť celé školstvo od vrchu až po spodok.