Ing. Gabriel Huraj

Chrlia sa plagáty, sľuby, veľkoplošné reklamy a hlavne besedy s občanmi a možnými budúcimi voličmi. Kortešačky sú v plnom prúde. Odrazu sa nám vyrojilo toľko nezávislých poslancov, až je to čudné. No nie sú nezávislí, ako nezávislí. Strany radšej nenominujú priamo svojho kandidáta, ale radšej svojho súputníka navrhnú ako nezávislého, pretože už je im hanba, že nie sú schopné ani len navrhnúť zo svojich radov nejakého člena.
Dokonca v Sabinove sme sa dostali až do schizofrenického stavu, keď KDH podporuje jednu kandidátku a druhý dlhoročný člen ide kandidovať ako nezávislý. No to je vec KDH, respektíve určite nastanú špekulácie, kto v prospech koho odstúpi. Dokonca sa už rozdeľujú aj pozície po vyhratých voľbách.
Niet sa čo čudovať. Propagácia je drahá záležitosť a splatiť, respektíve zarobiť si na splatenie vrazených peňazí do kampane bude trvať riadne dlho. Ostáva otázka, prečo potom vlastne kandidáti vrážajú nenormálne sumy do kampane, keď tie prostriedky sa im tak skoro nevrátia? Čo je za tým? Prestíž či boj o moc? Jasné, že som sa pridal aj ja. Nie však k bohapustej reklamnej kampani, kde na vás pozerajú a sľubujú bilboardy všetko možné aj nemožné, tak ako každé voľby. Reklamný smog nás pohlcuje. Čo však kandidáti robili doteraz?
Cesty či chodníky sa opravujú najlepšie pred voľbami, aby sa voľačo ukázalo a najlepšie sa robí kampaň práve pri odovzdávaní nejakej zaplátanej potemkinovskej cesty s kúskom asfaltu.
Sabinov ako mestečko sa preslávilo v poslednej dobe nielen zákazom stretnutia občanov sympatizujúcich s ĽSNS a pripojilo sa k ignorancii určitého názorového spektra, podobne ako prezident Kiska, ktorý nevedel, že kupuje ukradnuté pozemočky za smiešne malé sumy.
No najväčšou peckou je neustále obmieľanie, že vraj Sabinov je oscarové mesto. No, nie je. Jediným skutočne oscarovým mestom je LA. Tak sa pokračovalo v našej prvoplánovej aktivite a postavili sme sochu soche! Nevzdali sme úctu hercom Krónerovi či Kaminskej, ale soške Oscara! A tak má aj Sabinov svoje zlaté teľa!
No a teraz aj trošku k programu. Som absolútne rád, že kandidáti čerpali aj z môjho starého programu spred štyroch rokov a prakticky jednotlivé body som nemusel ani veľmi prerábať a dokonca niektoré sa aj naplnili, teda zjavne oslovili aj mnohých poslancov zo súčasného, už čoskoro minulého zastupiteľstva. Dokonca aj programy sa akosi začali podobať ako vajce vajcu či už v sociálnej oblasti, infraštruktúre či podnikateľskej oblasti. Jedna chyba tu však je, množstvo všeobecných fráz a sľubov bez vízie uskutočniteľnosti.
Zatiaľ ako jediný som navrhol vznik občianskej akciovej spoločnosti, kde by občania mohli vkladať peniaze a nielen tie, na rozvojový fond a tie by sa im úročili a zároveň by mohli rozhodovať o investičných akciách z tohto fondu. Podobne je to aj s dobrovoľníctvom a odpracovanými hodinami v prospech mesta a samozrejme tým pádom by si aj občan prehĺbil svoj vzťah s mestom a stal sa spolutvorca rozvoja.
Ešte jedna maličkosť mi tak prebehla hlavou, všetci kandidáti na primátora okrem mňa zastávali, alebo zastávajú najvyššie funkcie v meste, prednosta, náčelník mestskej polície, viceprimátor, bývalá riaditeľka ZŠ a poslankyňa či riaditeľka ZUŠ. Otázka je čo robili doteraz, ak je všetko také zlé a toľko chcú meniť?
Za štyri roky ma nikto z mesta neoslovil na spoluprácu, hoci asi ako jedinému sa mi podarilo získať veľké granty v programe Erasmus+. Dokonca sa stala jedna podivuhodná vec, Sabinovu chýbal projektový manažér a tak reku vyskúšam. Z uchádzačov som kritériá pravdepodobne splnil len ja a to prax v projektoch v dĺžke trvania min. dva roky. Tak sa dodatočne vymyslel test.
Na moju otázku, čo bude náplňou testu bolo prišla odpoveď úradu.
„Dobrý deň,

zameranie písomnej časti výberového konania bude v orientačnom rámci činností, ktoré referát pre rozvoj Mesta Sabinov zabezpečuje.“

No z tohto nebolo v teste nič a ešte tam boli totálne otázky od veci.
To sa mi nestalo prvý krát. Sabinov zjavne nepotrebuje ľudí vzdelaných a rozhľadených, ale skôr pritakávačov. Mne osobne nikdy nevadilo kto s kým a kde, ale výsostne mi záležalo na kvalite práce a odbornosti. Nemal som problém z projektu vyraziť ani kamaráta, ak nepracoval, alebo hoci aj poslankyňu národnej rady. Striktne odlišujem prácu a súkromné vzťahy.
Jednoducho mám pocit, žeby som zistil až príliš, ak by som si popozeral zmluvy na úrade či jednotlivé projekty ako tečú finančné prostriedky.
No a presne preto kandidujem za primátora aj za poslanca. V mojich blogoch nájdete moje názory. Nie sú ani kráľovské ani zaradené do politických skupín či lobistických skupín. To, čo chcem, nie je vládnuť ako kráľ či byť alternatívnom skupinou, ale iba plniť želania obyvateľov. Žiadne skupinky či kluby nemajú čo hľadať na miestnej úrovni, ale len otvorená diskusia.
Sľubotechny v podobe príchodu spoločností či eurodotácií sú úplne scestné. V súčasnosti sme na vrchole ekonomického blahobytu. Síce nie na východe, ale v rámci celosvetovej ekonomiky. Pravdepodobnosť recesie je čím ďalej vyššia a je len otázkou času, kedy znovu príde. Podobne je to s končiacimi eurofondami do investičných projektov, ktoré fakticky končia v roku 2020 a ostanú maximálne nejaké komunitárne programy. Je priam nevyhnutnosť začať využívať miestne ľudské zdroje a začať spoluprácu na miestnej úrovni. Podporovať domácich podnikateľov a začať sa orientovať na miestnu tvorbu zdrojov a to nielen finančných.
Čo však nám absolútne chýba v spoločnosti je slobodné vyslovenie názoru a nemať pritom z toho pocit strachu či prenasledovania. Prijať kritiku a priznať si chyby asi súčasní politici nemajú vo svojich sľuboch. Ja s tým problém nemám. Nie sme stroje, ale zároveň chýba aj prevzatie zodpovednosti za zlé rozhodnutia.
Ešte jedna pripomienka k môjmu programu a vysvetlenia prečo sa chcem vzdať 30% mzdy v prospech fondu. Nepripadá mi to morálne v regióne, kde je stále vysoká nezamestnanosť, brať taký vysoký plat za prácu, kde nemám prakticky žiadnu zodpovednosť za hoci aj zlé rozhodnutia. Väčšiu zodpovednosť má elektrikár či inštalatér za svoju prácu ako poslanci či primátor. Áno, chýba nám hmotná zodpovednosť verejných činiteľov za chybnú prácu.
Každý kandidát má svoju predstavu o fungovaní mesta. Sme takí maličkí, že sa prakticky všetci osobne poznáme, teda je len potrebné zaželať Sabinovčanom šťastnú ruku a naozaj každý hlas rozhodne! Jedno však môžem sľúbiť, určite neodstúpim z kandidátky. Niektorí možno budú s týmto kalkulovať a vymenia svoju podporu za iné teplé miesto, ja však špekulant nie som.