Ing. Gabriel Huraj

Iste, dnes je téma blogov zväčša úplne iná téma. Ja sa však vrátim k mojej obľúbenej a to ku školstvu. Pred nedávnom som ukončil projekt Potter raiting. Dva roky sme sa stretávali s keramikármi, sochármi, umelcami z Cypru, Slovenska, ČR, Poľska a Turecka. Jednoducho, Turecko či Cyprus nás dávno predbehli. Nielen s kooperáciou a podporou na miestnej úrovni, či dokonca národnej, kde v Turecku produkcia keramiky tvorí aj nie malú časť HDP a kde im ich školstvo môžeme len tichučko závidieť a na Cypre síce keramiku už neučia v školách, ale podporu tomuto odvetviu vláda a región prejavili práve neskutočnou podporou pri realizácií aktivít, plenérov, ale aj organizovaním kurzov za pre záujemcov, ktoré podporuje finančne štát.
To je jedna z ciest, ktorou by sa malo transformovať aj slovenské školstvo. Chýba nám medzistupeň, ktorý bude oficiálne uznávaným vzdelávacím systémom. Nadprodukcia vysokoškolákov a nepotrebných odborov. Prebytok vysokých škôl a nekoncepčné stredné školstvo je v troskách. No ani toto nie je problém. Problém je, že ručná práca sa začala dehonestovať, čo v praxi znamená, že na dobrého elektrikára, kachliara či klampiara čakáte riadne dlho a obuvníka už ani nenájdete.
Na základných školách už nie sú populárne dielenské či pestovateľské práce. Veď na čo? Všetko za nás urobia aplikácie. Možno sa nájde ešte nejaká podpora z ministerstva kultúry, ministerstvo školstva zlyháva a ministerstvo sociálnej práce a rodiny absolútne ignoruje budúci vývoj a reštrukturalizáciu slovenského priemyslu, ktoré sa stalo montážnou halou automobiliek a tým pádom sme sa stali rukojemníkmi tohto priemyslu.
Vraj nie je požiadavka, aby takéto remeselné odvetvia štát podporoval. No ja som takúto požiadavku mal a musel som si nájsť školu, ktorá už v súčasnej dobe neexistuje. Samostatná škola, ktorá by vyučovala technológiu výroby keramiky fakticky na Slovensku už neexistuje. Podobný osud očakáva aj asi poslednú sklársku školu.
Napríklad keramickú produkciu zastupujú už len naozajstní „fanatici“. Je to hobby, relax a práca zároveň. Je však aj pravdou, že keramikár nikdy nevie dopredu, aký bude výsledok a aj možno toto odrádza súčasnú mladú generáciu, ktorá chce okamžité výsledky s o to väčším príjmom.
Štátom platené organizácie sa často venujú produkcie neplodných a až pofiderných publikácií, štúdií čo odporúčaní, kde nie je istý ani dopad ani výsledok, len sa tvoria papiere pre papiere. Kto bude mať konečne odvahu zrušiť vysoké školstvo zadarmo a skresať počet vysokých škôl a študentov? Jednoducho vysoké školstvo by malo byť platené a odbory, ktoré nám chýbajú by mali byť dotované v rámci štipendií a prospechu študentov a to isté na stredných odborných školách. Možno by radšej išli študenti na strojárske či remeselné odbory, ak by dostávali aj slušné prospechové štipendium.
Riešení je dosť, len sa akosi nechce. Vždy sa nájde nejaká výhovorka na to, prečo sa to nemôže a nie prečo by sa to malo. Ešte jedna vec, dobre si pamätám, ako sa zavádzal deviaty ročník, ktorý sa odôvodňoval aj vysokou mierou nezamestnanosti a takto sa predĺžila dochádzka do školy. Možno je na čase zrušiť deviaty ročník. Obnoviť učilištia či staré dobré nadstavby. Pripojil som aj krátke videá z výroby či zo stretnutia v Pezinku.