GabrielHuraj

Aký rozdiel je medzi Colou a Pepsi? Odveká vojna medzi týmito nápojmi prebieha neustále. Firmy sa predbiehajú v marketingu a ponúkajú nám „otrávenú vodu“, ako ju definoval hlavný hrdina filmu Captain Fantastic, ktorého stvárnil Viggo Mortensen (veľmi odporúčam). Slovensko sa dostalo na rázcestie, kedy už nebudú vyhrávať idey, ale marketing oligarchov.
Presne tam sme sa dopracovali nielen pri týchto voľbách, ale aj pri tých lokálnych. Kampane, propagácia na sociálnych sieťach, doslova pretláčanie niektorých kandidátov novinármi v médiách a nielen súkromných, ale aj štátnych. Koncerty, kortešačky, rozdávanie kroasantov, veľkoplošné reklamy a obrovské investície už aj do lokálnych kampaní. Áno, Slováci si zvykli kupovať otrávenú vodu. Naháňajú korporáciám financie, za čo dostanú trošku návykového sladeného nápoja s bublinkami, ktorý okrem ničenia zdravia a spôsobovania obezity ešte aj brutálne znečisťuje životné prostredie plastom či plechovkami. Pritom na zahasenie smädu postačuje podstatne lacnejšia voda z kohútika, ktorá však stojí minimum a dokonca sme si zvykli (nútene, pretože u nás úžitková voda nie je v rozvodoch) aj splachovať WC pitnou vodou, čo považujem za obrovský prehrešok. No ktože je bohatší od nás? Nemyslíme dopredu.
Problémom Slovákov je strata určitého odhadu a analýzy budúcnosti. Ideme po vzore USA. Najprv zbombardujeme a potom uvidíme čo a ako. Začali sme sa až príliš približovať matérii, ktorá nás rozožiera zvnútra. Naše schránky sa nám začali vyprázdňovať a nahrádza ich mobil, sociálna sieť a internet. Už sa nemusíte nič učiť, všetko je na webe. Nie je potrebné si overovať fakty, hodnoty atď..
Nadávajú si harabinovci s kotlebovcami. No nikto za to nemôže. Jednoducho, pri voľbách rozhodli nezúčastnení. Áno, oni sú víťazi volieb. Ani Čaputová, ani Šefčovič, ani Harabin a ani Kotleba. Pre vyše 50% voličov je nejaká voľba prezidenta iba zbytočným mrhaním času. Nemali si asi z koho vybrať, nemali chuť voliť a je im to v podstate jedno. Hlavne ich kampane už vôbec nezaujímajú. Sľuby, sľuby, sľuby, pritom ide len o flek a moc.
Teraz som dočítal knihu od Banáša: Prebijem sa! Štefánik. Kedy na Slovensku budeme mať politika jeho kvalít a myslenia? Kedy bude naozaj zato stáť nejaká osoba, aby jej ľudia odovzdali bez výčitiek svedomia hlas? To, čo on vybojoval v súčasnosti postupne strácame. Jeho životopis je zaujímavý a nie nejaká pezinská skládka! On bojoval skutočne a za cenu obetí a života. Súčasný politik je len ľudská schránka, v ktorej blikajú euríky a boj o moc.
Tento európsky marazmus, ktorý v súčasnosti sa akosi nedá opraviť, pretože ľudia sú už úplne otrávení a neprebudení zo sna všemocných peňazí a jednoducho potrebujú padnúť na dno po stránke ekonomickej aj bezpečnostnej. Náprava bude veľmi ťažká a dostaneme sa do druhého stredoveku, alebo do neoliberálnej diktatúry. Začína sa nám Matrix, pomaly, plazivo sa nám zabára čím hlbšie do hláv. Už nemysli na zajtra! Ži tu a teraz! Na následky sa už prestalo myslieť. Dopady však budú o to horšie. Či pôjdem voliť? Áno, pôjdem! Nemám veľmi na výber, ale neoliberalizmus to nebude.
Musím si jednoducho vybrať nejaký otrávený colový nápoj, či už s cukrom, umelým sladidlom, ale piť ho nebudem.