Pozerám na tie školské reformy. Naposledy to bolo vytvorenie údajného zlepšováka pre maturantov, aby neboli v strese a aby všetko dostali na zlatom podnose. Roky sa venujem školstvu a neformálnemu a informálnemu vzdelávaniu. Vcelku sa dá povedať, že ma zaujali dve také reformy, ktoré sa nejako nepresadili, alebo ležia niekde v prachu. Projekt otvorenej školy či Milénium.
Základný problém vidím v jednom. Škola sa prispôsobuje žiakom. No a žiak si vždy hľadá cestu najmenšieho odporu. Vidíme, čo školský systém za posledné roky vyprodukoval aj na politickej scéne. Prakticky sa odborníci stratili a ostali plagiátori typu Matelka či Kollára. Máme zbytočne veľa vysokých škôl. OK, nech sú, ale nech si študenti za ne platia. Aspoň túto jednu reformu si prenesme z USA. Školstvo stále žije vo finančných časoch socializmu, lenže za socializmu bol počet študentov na univerzitách či vysokých školách regulovaný a dostávali sa tam najlepší, okrem tých, ktorí mali zlý kádrový posudok. Aj takí sa tam dostali ako Osuský a spol.. Teraz však to nie je o tom. V školstve padáme voľným pádom a skutočne sa prispôsobujeme ceste menšieho odporu a zbytočného zaťažovania učiteľov tvorbou kurikulárnych dokumentov, ktoré ak ich vymyslia na ministerstve školstva, tak by ich mali aj napísať a poslať a najlepšie ku každému predmetu. Učiteľ má učiť a vzdelávať.
Jednoducho sa nám zmixovali systémy do toho najhoršieho šalátu. Trošku z tohto, trošku z tohto a nikto tu nepovie nahlas, že základnou úlohou je naučiť deti logicky uvažovať a pripraviť ich na život so schopnosťami a zručnosťami, ktoré majú.
Spoločnosť tlačí na pílu a doslova pestuje narcistických egoistov, ktorí si myslia, že sa svet točí okolo nich a ako sa hovorí u nás: „Máme im rice s pirkom mascic“. Ak raz niekto nemá na vysokú, alebo nie je schopný sa naučiť veci naspamäť, beriem – to nebude herec ani jadrový fyzik.
Titulom sa začal prikladať prílišný dôraz. Mám pocit, že stredné školy za socializmu boli na úrovni dnešných vysokých a vysoké sa rovnali západným univerzitám v top 500. Veda a výskum na univerzitách nie je veľmi prepojená s vedeckou činnosťou.
Ale po poriadku: nástup detí do škôlok a ich aklimatizácia do spoločnosti. Tam nie som veľký odborník, ale sám som do škôlky chodil a všetko bolo v poriadku. Prakticky sme išli kamaráti od škôlky až po celú ZŠ. Teraz k ZŠ. Nejako som nezažil šikanu, vždy sme si pomáhali, boli sme už od škôlky kolektív. Prišla reforma a zo ZDŠ sa spravila ZŠ, teda osemročná, k čomu by sme sa mali vrátiť veľmi rýchlo. Bratislava by prestala skuvíňať, že nemá učiteľov. Na východe potrebujete protekciu, aby ste sa zamestnali, ak sa to netýka určitých minoritných škôl. Deviatka sa aj tak zaviedla len kvôli vysokej nezamestnanosti, ak si dobre pamätám a úplne zbytočne.
Úplne by som zakázal používanie mobilov, aj keď to majú v školských poriadkoch, nedodržiava sa to. V prípade porušenia by došlo k predvolaniu rodičov a finančnej pokute napríklad po druhom či treťom upozornení, trebárs 50 € v prospech školy.
Možno to bude kruté čo napíšem, ale akosi som proti integrácii, hlavne na psychickom základe. Skôr by mali vznikať školy určené na prácu s týmito deťmi, kde by bol lepšie zvládnutý individuálny prístup. Netýka sa to telesných problémov. Mnohokrát sa necítia dobre v takýchto triedach. Iste je potrebná spoločenská integrácia, ale tá sa dá robiť aj inak, napríklad spoločnými podujatiami a podobne.
Teraz sa to aj zneužíva a vymýšľajú sa diagnózy lenivosti po novom – prokrastinácie namiesto toho, aby sa rovno povedalo, že výchovu zanedbali rodičia a vychovali neznesiteľného spratka. Jednoducho, kedysi sa lajdáci snažili priblížiť tým dobrým žiakom, ktorí dostávali na konci roka aj nejakú odmenu. Teraz je to naopak.
Určite zaviesť pestovateľské a dielenské práce, ako to bolo kedysi. Decká sú jednoducho grambľavé, ak sa poreže alebo si rozbije koleno, už je učiteľ vyhodený. Za mojich čias som ešte „po rici“ dostal, že čo nedávam pozor. Deti príliš spanšteli, rodičia a spoločenská výchova sociálnych sietí ich smeruje k spomínanému narcizmu a egoizmu iba „JA“. Zabudlo sa na „MY“. Iste sú školy a je zvláštne, že taká kolektívna súdržnosť je skôr na cirkevných školách.
Mali by sa vrátiť určité hodnotenia žiakov a ich pováh. Ak je niekto lajdák – vyhodiť zo školy a na trovy rodičov by mohol pokračovať na škole tomu určenej. No škola by o dotáciu neprišla. Niečo podobné finguje v Litve na stredných školách. Jednoducho ak si lajdák a nevieš sa vpratať do kože, vyletíš, škole financie ostávajú a ty sa dovzdeláš za svoje. Hotovo. Povinná školská dochádzka by mala byť len tá základná 8 ročná. Kto nechce, už mu to prepadávanie či prechádzanie nepomôže. Severské systémy postupne tiež zlyhávajú a už sa to odzrkadľuje. Ono aj memorovanie má svoj význam v tréningu mozgu, ale malo by byť na mieste. Podobne sú zbytočné presné roky kedy a čo bolo, stačili by vzťahy a súvislosti a základná časová orientácia. Len to sú už detaily. Žiak musí chcieť sa učiť, ak mu spoločnosť ukazuje, že sa majú tupelá veľmi dobre, snahu mať nebude. Že sa dá kúpiť diplom, že existujú zlatokopky, že pozerajú na stupídnosti typu Farma či iných „mozgových“ lahôdok, ťažko sa bude učiť. Ak mu web ukáže, že z jeho tuposti môže dokonca zarobiť na virálnych videách, tak načo vzdelanie? To je už spoločenský problém. V školstve je jeden problém. Kedysi škola mala učiť, teraz už má aj vychovávať v rámci rodiny a spoločnosti a podmienky sa zhoršujú, agresivita narastá. Podobne je to pri stredných školách, kde učitelia spracovávajú materiál zo ZŠ a musia prispôsobovať tomu štandardy, ktoré neustále znižujú. Pritom dobrí remeselníci ako plynári, klampiari, vodári, elektrikári atď. zarábajú mnohokrát viac ako titulovaní.
Na vysokých máme viac miest ako počet detí a načo? Študovať zadarmo by malo maximálne 20% populačného ročníka v odboroch, ktoré spoločnosti chýbajú! Chceš byť novinár či ekonóm s titulom, zaplatiť si to zo svojho, podobne všelijaké odbory ako bezpečnostný manažment či verejná samospráva atď. o tak politológii radšej pomlčím, načo aj písať, každý vidí, kam sme to dospeli. Proste odbory by mali byť vybrané podľa spoločenskej potreby a tam by mali ísť aj financie na vedu a výskum úzko prepojené so štúdiom. Typický Matelko, on sa učiť ani písať nemohol, pretože mal firmu. O akej úrovni potom hovorí menovaná škola? Že ju vyštuduje aj dement. No nech, ale nech si ju zaplatí! Aspoň to si prevezmime zo systému USA. Čas socializmu je už minulosťou. Vôbec nie je hodnotená mimoškolská či dobrovoľnícka činnosť. Zamestnávatelia by mali zmeniť svoj prístup a žiadať nejaké tie odporúčania. Pretlak zbytočných škôl či univerzít je priam neskutočný. Redukcia je priam nevyhnutná. Keď som študoval na univerzite, nemali sme veľa času na prácu, ale drvili sme teda riadne, skončila nás na strojarine ledva polovica a len tretinu prijali. Školy by sa mali začať venovať celoživotnému vzdelávaniu. Je hlúposťou, ak človek, ktorý má dvadsaťročnú prax napríklad v keramike, si musel robiť učilište, pretože nemá papier!
Slovensko je doslova závislé na papieroch a nie na kvalite. Pritom by úplne postačovalo, ak by sa raz ročne robili skúšky z daných odborov, podobne ako si obnovujete zváračský preukaz a vydali vám doklad o absolvovaní. Z osobnej skúsenosti viem, že mi bolo na smiech chodiť na učilište, kde učitelia a majstri mali menšiu prax a odbornosť ako ja, ale ma skúšali. Dokonca ma skúšali z takých vecí, o ktorých nemali ani šajnu a ostali v miernej hanbe. No jeden sa mi odvážil dať akurát z predmetu keramika dvojku a potom som sa ho opýtal, že vlastne prečo mi dal tú dvojku, keď v technológii sa vôbec na mňa nechytá. Vraj pre neho vie na jednotku technológiu len pánboh a normálne ma bral ako 18 ročného žiaka. Odvtedy sa venujem celoživotnému vzdelávaniu, ale ak by som chcel ísť niekde kandidovať na riaditeľa, tak nespĺňam vraj prax, pretože som neprežil s papierom v školstve minimálne 5 rokov, ale len dva či tri a ostatné roky som pracoval „len“ na vzdelávacích systémoch“, moduloch vzdelávania, nízkoprahových zariadeniach, neformálnom vzdelávaní atď. Síce mám ocenia aj z Bruselu, ale na SLOVENSKU sa to nepočíta, lebo nemáte papier z nášho oficiálneho školského systému, dokonca vám neuznajú do praxe ani len dohody o vykonaní práce. Takto sme to dopracovali. Chceme vyspelú demokraciu a kapitalizmus, ale školstvo je financované ešte ako za čias socializmu a škola sa stala len inštitúciou, kde trávi svoj „znudený“ čas žiak či študent, pretože sem tam ho vyruší so sledovania sociálnych sietí učiteľ a možno mu zadá aj domácu úlohu, ktorú si stiahne z webu, alebo mu ju vytvorí AI. Jasne, že to neplatí o všetkých žiakoch či študentoch, je to skôr globálny systém spoločnosti, ktorý určuje smerovanie.
Ešte zarežem do vlakovej dopravy pre študentov zadarmo. Je to čistá katastrofa a marketingový ťah. Nech je doprava do školy a zo školy zadarmo a to raz denne. To, čo sa deje, je nenormálne. A už keď tak mať takúto dopravu aj pre deti, ktoré vlak nemajú. Je to mierne povedané diskriminačné opatrenie. Dokonca by som to napojil na dochádzku v rámci čipovej karty a záškoláci by prišli o preukazy.
Celá debata | RSS tejto debaty