Ing. Gabriel Huraj

Blíži sa druhé kolo prezidentských volieb. Postup oboch kandidátov bol predpokladaný a to pravé orechové začne ešte len teraz. Blava zabrala v prospech Korčoka, ale z pohľadu hlasov to bolo asi maximum. Pellegrini pravdepodobne získal výhodu. Lepšie sa totiž špurtuje z druhého miesta a aj v prípade prehry to bude menej bolieť.
V prípade oboch kandidátov súčasne ide aj o určitý druh referenda koalície proti opozícii. Bude to fakticky rozhodujúci súboj, kde môže rozhodnúť aj jediný hlas. Nie je potrebné kvórum, proste nič. Voľba prezidenta je prvý krát spojená s otázkami schopnosti opozície a koalície osloviť v širšej miere svojho voliča a určiť smerovanie Slovenska.
Na jednej strane stojí neoliberálna SaS, PS a KDH s novou orientáciou neoliberálneho prúdu, na ktorú sme neboli veľmi zvyknutí. Jano Čarnogurský asi nie je veľmi spokojný. Skutočne tu vôbec nejde o osoby, ale o smerovanie a KDH jednoducho zmenilo svoju konzervatívnu orientáciu. O tom názve som už písal dosť, ako môže mať v názve „demokratické“, ak má stanovené princípy podľa Nového zákona a Biblie ako takej. Nuž, „moderní“ katolíci. Do tohto družstva patrí už nikým nechcené Olajno. Postupný prepad preferencií a stále Igiotské nápady atomofiek už nikoho nezaujímajú.
Druhé družstvo, ktoré momentálne stráca, reprezentujú strany Hlas, Smer a SNS. Pele sa spolieha aj na juh Slovenska a Maďarov žijúcich na Slovensku. Je to súboj národnej ľavice s neoliberálnou pravicou. Len s tým rozdielom, že funkcie vedenia štátu a trhovej ekonomiky sú už v rukách Bruselu, kde vládne strany sa pokúšajú ešte ako tak odporovať niektorým nezmyselným príkazom oproti opozičným stranám, ktoré servilne budú súhlasiť asi so všetkým, čo Brusel povie.
Vládne strany budú potrebovať pomoc voličov aj z tvrdého národného jadra a podobne aj z prostredia národnostných menšín. To bude celkom zaujímavý súboj. Úmyselne nepíšem, že by voliči neúspešných kandidátov mali voliť toho, alebo onoho. Ak sa dostane do štádia, že ideme voliť na základe odporúčaní, tak sme stali stádom. Každý má vlastný rozum a nech si zvolí, koho chce. Mala by to byť jeho slobodná vôľa, jedine, že by bol za tým znova nejaký 500 € sľub bobkového listu.
Tieto prezidentské voľby budú skutočne aj určitým vyjadrením spokojnosti či nespokojnosti občanov. Jedna z najväčších ankiet.
Teraz k ďalším voľbám do EP. Pozrel som si kandidátky a som mierne zhrozený z mien, o ktorých som nikdy nepočul, neviem ani čo robia a len dúfajú, že sa dostanú na lepšie pozície. Pozerám na obe scény, strán viac ako dosť a môžem v pohode napísať, že niektoré väčšie strany budú mať riadny problém dostať čo i len jedného poslanca. O liberálneho voliča zvedie súboj SaS s PS. Tu by som favorizoval SaS, ktorá má podstatne lepšie tromfy ako PS. Čo sa týka Smeru a Hlasu, tak tam to vidím na značný náskok Smeru. Pre zmenu Republika a SNS. SNS to asi druhý krát až tak nevyjde a skôr budú voliť ľudia Republiku. Znovu sa to rozdrobilo. KDH má svoju voličskú základňu, ale môže stratiť svojou orientáciou na neoliberálnu scénu, kde jednoducho programy nijako nemôžu zladiť. Ostatné strany mali skôr uvažovať o spájaní a nomináciách čo ich ľudia aspoň trošku poznajú.
Ja budem voliť tých, ktorých poznám aj osobne a poznám ich prácu.