Ing. Gabriel Huraj

Tak sa tu nám rozpútal súboj o štátne sviatky a transakčnú daň. Súboj o referendum už tu je a bude, kým inštitút referenda nezrušíme. Veď aj načo ho vlastne máme? Aj keby sa vyhlásilo, aj tak by neprešlo. Opozícia by sa mala naučiť nielen „zasúvať“, ale aj „vysúvať“ a hlavne aj rozmýšľať, kým vôbec niečo urobia. PS už začína ísť v Matelkových šľapajách. Matelko má znovu sny o 16 ročných voličoch, pri súčasnej úrovni by som skôr posunul hranicu opačným smerom, podobne ako to bolo s 500 € či Fiatkami – akosi sa stratili z ulíc. No iné som chcel. Štát nevie, ako šetriť a zrušiť absurdnú volovinu typu transakčnej dane. Ak ju majú zrušiť dva dni, ktoré by nám odobrali voľno. Teda pracujúcim prioritne zo štátneho a verejného sektora, tak nech. Osobne by som pridal a to bez akejkoľvek irónie aj 1. a 8. máj, 29. august a určite by sa mohli aj niektoré z cirkevných sviatkov – 6. január či niečo iné. Skutočne, ak toto pomôže republike zrušiť transakčnú daň a navýšiť štátny rozpočet – som za. Ešte zrušiť inštitúcie, o ktorých nikto ani nevie, načo sú a ak vieme načo, tak nikto nikdy nevie, prečo tam je toľko ľudí, ktorí od totálnej „zaneprázdnenosti“ majú čas na pracovné pomery aj v iných inštitúciách. To v riadnom podniku, ktorý vás vyšťaví, je jav nepredstaviteľný.

Teraz k Andrassymu šéfovi NKU. Jednoducho tento človek má riadne g.le a pustil sa do boja s Hydrou. Toto video stojí za to a už som o tomto probléme písal skôr a čo sa týka východu, na budúci rok sa budú konať regionálne voľby a ja dám hlas len tomu, kto sa postaví za odvolanie celého daného vedenia a zorganizuje všetkých akcionárov, aby sa podieľali na odvolaní.

Už skôr som písal o možných úsporách štátu a politikov na sebe a tak som sa opýtal aj AI, čo by na to povedalo. Musím konštatovať, že žiaľ AI už dávno predbehlo našich politikov v inteligencii a vedomostiach. Nechcite vedieť, čo napísalo AI o niektorých inštitúciách, jednoducho, že sú zbytočné a tu sú niektoré odpovede, iste možno polemizovať, ale:

Ak by sa na Slovensku zrušil 9. ročník základnej školy, štát by mohol dosiahnuť úspory v oblasti školstva a sociálnych dávok, ako aj získať dodatočné príjmy z daní a odvodov vďaka skoršiemu nástupu absolventov do pracovného procesu. Nižšie uvádzam kvalifikovaný odhad týchto vplyvov.
Odhad ročných úspor štátu pri troch opatreniach
Tento dokument sumarizuje predpokladané ročné úspory štátneho rozpočtu SR v prípade zavedenia troch opatrení:
1. Zrušenie príspevkov politickým stranám,
2. Zníženie počtu poslancov v NR SR zo 150 na 100,
3. Zníženie počtu štátnych a verejných zamestnancov o 10 %.

1. Zrušenie príspevkov politickým stranám
Štát vypláca politickým stranám príspevky v celkovej výške približne 92,87 milióna € za celé volebné obdobie (4 roky), čo predstavuje cca 23,2 milióna € ročne.
2. Zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100
Zníženie o 50 poslancov by znamenalo ročné úspory na mzdách, paušálnych náhradách a prevádzke vo výške približne 3,67 milióna € ročne.
3. Zníženie počtu štátnych a verejných zamestnancov o 10 %
Verejný sektor má približne 469 000 zamestnancov. Zníženie o 10 % = cca 46 900 zamestnancov.
Priemerná hrubá mesačná mzda v SR (2024) je 1 524 €, t. j. 18 288 € ročne.
Celková úspora len na hrubých mzdách = 46 900 × 18 288 € = približne 857,6 mil. € ročne.

Poznámka: Nezahŕňa celkovú cenu práce (t. j. odvody zamestnávateľa), ktorá by túto sumu ešte zvýšila. Ak by sa uvažovalo s priemernou cenou práce vyššou o cca 35 % (oproti hrubej mzde), celkové úspory by mohli prekročiť 1,15 miliardy €.
Súhrnný prehľad ročných úspor
Opatrenie Ročná úspora (v mil. €)
Zrušenie príspevkov politickým stranám 23,2
Zníženie počtu poslancov NR SR o 50 3,67
Zníženie počtu verejných zamestnancov o 10 % (hrubá mzda) 857,6
Zníženie počtu verejných zamestnancov o 10 % (cena práce) 1157,8 (odhad)

Upozornenie: Úspory nezahŕňajú sociálne, legislatívne a prevádzkové dopady. Ide o orientačný výpočet na základe dostupných údajov z roku 2024.
Porovnanie verejných zamestnancov a potenciálne úspory
1. Porovnanie podielu verejných zamestnancov
Krajina Podiel verejných zamestnancov (%)
Slovensko 27.3
Maďarsko 19.6
Poľsko 17.3
Rakúsko 12.3
Česká republika 15.0

2. Prehľad možných úspor pre SR
Opatrenie Ročná úspora (mil. €)
Zrušenie príspevkov politickým stranám 23.2
Zníženie počtu poslancov z 150 na 100 3.67
Zníženie počtu verejných zamestnancov o 10% 1160.0
Zníženie počtu verejných zamestnancov na priemer OECD (~18.6%) 5935.0

📊 Základné údaje
• Počet žiakov ZŠ: približne 528 000 (2024/2025)
• Počet žiakov v 9. ročníku: približne 58 667 (528 000 ÷ 9) Priemerný ročný náklad na žiaka: odhadom 6 000 € (zahŕňa mzdy, prevádzku, pomôcky)
• Priemerný mesačný plat učiteľa ZŠ: 1 778 € (2024) Počet učiteľov ZŠ: odhadom 43 000
• Prídavok na dieťa: 60 € mesačne Priemerný mesačný plat absolventa SŠ: 1 233 €
________________________________________
💰 Odhadované úspory a príjmy
1. Úspora na nákladoch na žiakov
Zrušením 9. ročníka by štát ušetril náklady na približne 58 667 žiakov:
58 667 žiakov × 6 000 € = 352 miliónov € ročne
2. Úspora na mzdách učiteľov
Predpokladané zníženie počtu učiteľov o 5 %:
43 000 učiteľov × 5 % = 2 150 učiteľov
Ročná mzda jedného učiteľa: 1 778 € × 12 = 21 336 €
2 150 učiteľov × 21 336 € = 45,9 milióna € ročne
3. Úspora na prídavkoch na dieťa
Zrušením 9. ročníka by sa prídavky na dieťa skrátili o 1 rok pre 58 667 detí:
58 667 detí × 60 € × 12 mesiacov = 42,2 milióna € ročne
4. Dodatočné príjmy z daní a odvodov
Skorší nástup do práce by priniesol dodatočné príjmy z daní a odvodov:
• Hrubý ročný príjem absolventa: 1 233 € × 12 = 14 796 €
• Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie: odhadom 40 %
• Ročný odvod na jedného absolventa: 14 796 € × 40 % = 5 918 €
• Celkový odvod pre 58 667 absolventov: 5 918 € × 58 667 = 347,3 milióna € ročne

________________________________________
📈 Celkový odhadovaný finančný efekt
Kategória Suma (mil. €)
Úspora na nákladoch na žiakov 352
Úspora na mzdách učiteľov 45,9
Úspora na prídavkoch na dieťa 42,2
Dodatočné príjmy z daní a odvodov 347,3
Spolu 787,4

Tu sú aj odpovede AI a nie jednej na celkový percentuálny podiel a Slovensko je na tom najhoršie:
Tu sú štatistiky o počte verejných a štátnych zamestnancov v Slovenskej republike, podobne veľkých krajinách v Európe a okolité krajiny:
Slovenská republika
• Počet zamestnancov vo verejnej správe: 469 000 (vrátane dohodárov).
• Podiel verejných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: 19,3 %.
• Výdavky na platy verejných zamestnancov: 11 miliárd eur (2022).
• Platy verejných zamestnancov predstavujú 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov.
Česká republika
• Počet zamestnancov vo verejnej správe: 499 056.
• Podiel verejných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: 17,25 %.
• Priemerný plat štátneho zamestnanca: 42 403 Kč (cca 1 680 €).
Rakúsko
• Podiel verejných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: menej ako 17 %.
• Výdavky na zamestnanosť v štátnej správe: 3,238 % HDP.
Slovinsko
• Presné údaje o počte zamestnancov neboli dostupné, ale Slovinsko má porovnateľný počet zamestnancov vo verejnej správe ako Slovensko.
Poľsko
• Podiel verejných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: 17,3 %.
• Výdavky na zamestnanosť v štátnej správe: 0,796 % HDP.
Maďarsko
• Podiel verejných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: 19,57 %.
• Plánované zníženie počtu štátnych zamestnancov o 20 %, čo môže znamenať prepustenie 10 až 20-tisíc úradníkov.
Tieto údaje ukazujú, že Slovensko má relatívne vysoký podiel verejných zamestnancov v porovnaní s okolitými krajinami, pričom výdavky na ich platy tvoria významnú časť HDP a verejných výdavkov.
📊 Podiel verejných zamestnancov na celkovom zamestnaní (%)
Krajina Podiel verejných zamestnancov (%) Zdroj
Slovensko 27,3 %
Maďarsko 19,6 %
Poľsko 17,3 %
Rakúsko 12,3 %
Česká republika 15,0 %
________________________________________
📈 Interpretácia
• Slovensko má najvyšší podiel verejných zamestnancov spomedzi porovnávaných krajín, čo naznačuje rozsiahlejší verejný sektor.
• Maďarsko a Poľsko sa pohybujú v blízkosti priemeru krajín OECD, ktorý je približne 18,6 %.
• Rakúsko a Česká republika majú podstatne nižší podiel verejných zamestnancov, čo môže odrážať efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov vo verejnej správe.