Zdanlivo dve nesúvisiace témy. Môj kolega však vraví, že všetko so všetkým súvisí a je to taká životom overená skúsenosť, či životný empirický vzorec.
Zúčastnil som sa znovu na výberovom konaní v Sabinove a tak popíšem trošku niektoré absurdity. Proste nemám rád, ak sa trúsia reči. Pred štyrmi rokmi som si tiež podal žiadosť na rovnakú pozíciu riaditeľa kultúrneho domu v Sabinove. Skončil som druhý. Žiadna písomka či pohovor, len priamy výber. Akceptoval som to. Následne o dva roky neskôr vytvorili miesto projektového manažéra a tu sa začali diať podivné veci. Ešte podivnejšie, ako to predchádzajúce výberové konanie.
Dala sa uchádzačom, ktorí mali splniť základnú podmienku dvoch rokov práce na projektoch písomka. Na môj dotaz, z akého okruhu budú otázky, alebo čoho sa budú týkať, som dostal odpoveď: „Zameranie písomnej časti výberového konania bude v orientačnom rámci činností, ktoré referát pre rozvoj Mesta Sabinov zabezpečuje.“
Tak som si to pozrel. Na moje veľké prekvapenie otázky boli z úplne iného súdka a preverovanie splnenia podmienok praxe sa akosi neudialo. Super. Neuspel som. Mám za sebou len niečo cez 50 rozličných európskych projektov, medzinárodné ocenenia či prednáškovú činnosť a cca 18 rokov praxe. Nepomohlo.
Znovu sa naskytla príležitosť a po výpovedi bývalej riaditeľky sa uvoľnilo miesto. Nevadí, že skončila pred funkčným obdobím a pravdepodobne mali navrhnúť pracovnú pozíciu druhému v poradí, aby sa uchádzal o miesto. Znovu prišlo k novému výberovému konaniu. Hádate správne – znovu som skončil druhý.
Písomečka, ako ináč! Tak, mierne povedané amatérsky pripravené otázky a tak obrovská možnosť manipulácie je priam do očí bijúca. Vrcholom bola aj jedna veta z oznámenia výsledkov: „Na základe komplexného posúdenia osobnosti vo vzťahu k požiadavkám výberového konania“. Tak to by aj Freud s Jungom závideli takého rýchle ohodnotenie osobnosti za dvadsať minút. Z toho usudzujem, že v komisii zasadalo päť fundovaných psychológov aj s titulom. Iste, nemal by som nič proti, ak by sa robili skutočné psychotesty a tie sa už mohli robiť, ale aj pred tým na riadiace funkcie. Čakal som však aspoň, že dodržia všetky stanovené povinnosti zo zákona, ako napríklad zverejnenie platu. Je zaujímavé, že jedna z otázok bola aj aké zákony sa dotýkajú práce v MsKS. Ak by som odpovedal špekulatívne, že všetky, asi by som mal pravdu.
No neviem, ale ak päť ľudí nedokáže pripraviť aspoň aké také objektívne kritériá na danú pracovnú pozíciu, je naozaj otázka na mieste, ako chcú vybrať akurát toho správneho. Nevidel som v kritériách žiadne hodnotenia z predchádzajúcej práce. Apropó, jednou z absurdných podmienok bolo okrem čestného vyhlásenia aj potvrdenie o praxi. Žiaľ, nie každý pracuje na tom istom mieste dvadsať či tridsať rokov. Napríklad ja som pracoval ako externista v Iuvente, CVČ, v OZ na doby určité či dohody. Zháňať takéto potvrdenia je nezmysel. Uvediem stručný príklad. Moja bývalá zamestnankyňa uviedla, že u mňa pracovala a šla do lukratívnej firmy. Žiadne potvrdenie som jej nedával, veď mala pracovnú zmluvu a ak si to uviedla do životopisu, mala na to nárok. Zrazu telefón z firmy, či menovaná XY u mňa pracovala a aké som mal s ňou skúsenosti. No výborne! Tak sme si podebatili a bolo. Prácu dostala, ale hlavne svojou zásluhou.
Odporúčam pre budúce výberové konania v Sabinove – určiť si priority a zručnosti uchádzača podľa stanovených kritérií a požiadaviek. Napríklad pracoval v nejakom záujmovom združení? Pracoval v divadle, folklórnom súbore či inde? Má skúsenosti s riadením ľudí či prevádzky? Je samostatný? Robil medzinárodné či lokálne projekty? Participoval na dianí v regióne? A podobne. Takýchto priamych otázok a odpovedí „áno“ či „nie“ sa dá vytvoriť množstvo. No a potom pohovor. Vôbec napríklad nepadla otázka typu: Prečo ste sa rozhodli uchádzať o dané miesto?
Len na okraj okrem spomenutých vyše 50 medzinárodných projektov, organizovaní remeselných táborov, prednáškovej činnosti doma a v zahraničí, šermu, účinkovaní vo filme, keramike, záchrane kultúrneho dedičstva, umeniu a jeho štúdiu podobne sa venujem filozofii, histórii či písaniu. Pre Sabinov je to evidentne stále málo. Precestoval som síce málo, niečo vyše tridsať krajín od Japonska po Kubu, takže aspoň nejaká skúsenosť zo zahraničia. Mám množstvo kolegov či známych pôsobiacich v rozličných sférach umenia, či v oblasti vzdelávania. Naozaj asi málo.
Chcel som vytvoriť nízkoprahové centrum pre mládež, či poradný orgán so zástupcami všetkých formálnych či neformálnych združení v Sabinove, alebo znovu obnoviť mestské ligy od futbalu až po šípky. To bolo.
No a teraz k tomu nášmu excelentnému futbalu. V Sabinove temer nedotknuteľná téma. Vraj som zlý, lebo nedám do futbalu ani korunu. Síce som to nepovedal, ale skôr v zmysle, že za také výkony si nezaslúžia nič, skôr by mali za to, že hrajú, aspoň ploty ponatierať. Tak som sa pozrel, či som naozaj nejako neurazil futbalistov a vedenie. Naozaj sa ospravedlňujem, ako hlboko som sa mýlil, takých krásnych 20:0 v prospech Kežmarku je naozaj hodné odmeny a ak by ste si mysleli, že futbalistov má byť na ihrisku za jedno mužstvo 11, u nás stačí aj 8. No a to prekrásne posledné miesto v tabuľke, to stojí naozaj za pochvalu. Čo k tomu dodať? Svet sa netočí len okolo futbalu, hoci pre niekoho môže futbal znamenať celý život. Sú tu však aj iné športy, iné druhy zábavy a rozptýlenia. Niekto rád hrá futbal a niekto zase číta. Aj do knižnice si musím zaplatiť aspoň členské, ak si chcem prečítať knihu. Celková kalokagatia a určitý súlad jin a jangu musí byť v každej osobnosti. Ináč sa miska váh prikloní na nesprávnu stranu.
Ešte jedna vec. Pre mňa osobne by mala funkcia riaditeľa MsKS predstavovať prioritne určitý stretávací bod pre rozličné záujmové skupiny a nie systém bossingu, ako to bolo v minulosti. Nie je to priemysel, ale kultúra!
Celá debata | RSS tejto debaty