Ing. Gabriel Huraj

Ešte žiaden budúci prezident na Slovensku nedokázal spôsobiť tak veľa prešľapov pred nastúpením do funkcie. Konkuruje už len Kiska ako dosluhujúci prezident novej politickej strany. Ten už kašle na to, že má byť prezidentom Slovenska. Už len si polieta, spropaguje nejako tú novú svoju stranu a má to za pár. Svojej nástupníčke už našiel kútik na intenzívny kurz anglického jazyka, na ten ruský už čas neostane a tak bude musieť poopraviť životopis. Čaputová akosi nemôže zabudnúť na PS a tak ide ako nezávislý kandidát všetkých Slováko pozdraviť na zjazd strany len tých svojich, progresívnych. Preferencie sa prepadávajú a to ešte nezačal ani jej mandát. Bude to veľmi podobný produkt ako Macron. No a Kiskovi okrem množstva problémov sa pridal ešte ďalší. Po zopár pohárikoch to dal na slušňáka Stanke. Zobrať mu rád Ľudovíta Štúra či nezobrať? To je otázka pre slušného prezidenta? Každý, kto si sadne za volant podnapitý si jednoducho nezaslúži žiadnu zhovievavosť. Slota, Cuper atď. Moc im veľmi stúpa do hlavy a v dôsledku arogancie ožranov za volantom sú nešťastné mnohé rodiny, ktoré stratia svojich blízkych.
Ešte upozornenie pre východniarov, vraj nás navštevuje prezident Kiska a tak na internete ľudia upozorňujú, aby ste si pre istotu išli skontrolovať listy vlastníctva. To len tak pre info.
Som zvedavý aj na Dostála, či po tom svojom prezliekacom cirkuse sa spýtal svojich kamarátov, ktorí mávali ukrajinskými vlajkami na Slavíne, kedy nám vrátia tú Zakarpatskú Rus. Bola to klasická ukážka krádeže územia vtedajším ZSSR. Dostál ešte nedostal o tomto informácie. Nejako mlčí. Bola to do neba volajúca anexia. Myslím si, že sa nejako nepýtali ani len obyvateľov, kde by chceli ostať – či v ČSR alebo ZSSR. Pán Dostál, čo takto odpovedať aj na túto anexiu? Pritom toto územie nikdy nepatrilo Ukrajine. Podobne ako Kosovo patrilo vždy Srbom. Pán Dostál, čo takto vrátiť Kosovo Srbsku? Prečo ste tam nemali srbskú zástavu? Už vôbec nevravím o absurdite tejto akcie.
Už len jedna poznámka, držím palce našim hokejistom, aj keď budem rád, keď nevypadnú, čakať sa od nich veľa nedá, ale nádej je tu vždy. Len akosi tú nádej nedokážeme poslednú dobu nikde chytiť za pačesy a uniká nám ako úhor.